Uber a právo EÚ: Uber: informačná služba alebo poskytovateľ dopravy?

In the evolving landscape of digital platforms, a pivotal question has emerged: Should services like Uber be classified merely as "information society services" under Directive 2015/1535, or do they constitute transportation services subject to more stringent regulations? This distinction carries significant implications for how such platforms operate within the European Union.

Directive 2015/1535 defines an "information society service" as one that is:

1. Poskytnuté za odmenu,
2. Na diaľku,
3.  Elektronickými prostriedkami,
4. Na individuálnu žiadosť príjemcu.

Vo všeobecnosti platí, že členské štáty EÚ nesmú ukladať obmedzenia na tieto služby, napríklad vyžadovať predchádzajúce povolenie alebo licenciu, s výnimkou výnimočných okolností po osobitnom postupe, ktorý zahŕňa oznámenie Európskej komisii.

Naopak, dopravné služby sú z rozsahu pôsobnosti týchto smerníc vylúčené a podliehajú osobitným predpisom. Od poskytovateľov takýchto služieb sa môže vyžadovať získanie licencií, predchádzajúcich povolení a vodiči môžu potrebovať osobitné povolenia. Okrem toho môžu taxislužby podliehať požiadavkám, ako je vizuálna identifikácia, pevné ceny, taxametre a povinné zmluvné záväzky. Tieto predpisy sú určené vnútroštátnymi právnymi predpismi, keďže neexistuje jednotná legislatíva EÚ upravujúca osobnú dopravu.

Vzostup digitálnych platforiem, ako je Uber, ktoré umožňujú okamžitú rezerváciu osobnej dopravy, viedol k právnym diskusiám o ich klasifikácii. Sú to len sprostredkovatelia poskytujúci informačné služby, alebo sú to plnohodnotní poskytovatelia dopravy? Toto rozlíšenie je kľúčové, pretože v druhom prípade by podliehali komplexným predpisom o doprave, čím by sa vylúčila obhajoba, že sú výlučne poskytovateľmi informačných služieb.

Prípad Uber: Právne preskúmanie

In December 2017, the Court of Justice of the European Union (CJEU) addressed this issue in the case of *Asociación Profesional Elite Taxi v. Uber Systems Spain SL* (Case C-434/15). The case centered on whether Uber's service, which connects non-professional drivers using their own vehicles with passengers via a smartphone application, should be classified as an information society service or a transportation service.

The CJEU concluded that Uber's service is more than a simple intermediation service. The Court noted that Uber:

1.  Poskytuje aplikáciu pre smartfóny, ktorá je nepostrádateľná pre vodičov aj cestujúcich,
2. má rozhodujúci vplyv na podmienky, za ktorých vodiči poskytujú svoje služby,
3. Určuje maximálnu výšku cestovného,
4. Vykonáva kontrolu kvality vozidiel, vodičov a ich správania,

Based on these factors, the Court determined that Uber's intermediation service is an integral part of an overall service whose main, primary,  component is a transport service. Consequently, Uber does not qualify as an information society service but rather as a service in the field of transport. This classification subjects Uber to national regulations governing transportation services, including potential requirements for authorization and licensing.

Je však dôležité nezovšeobecňovať toto rozhodnutie na všetky digitálne platformy. Klasifikácia platformy závisí od konkrétnych kritérií. SDEÚ rozhodol inak v iných prípadoch, napríklad v prípadoch týkajúcich sa AirBnB a Star Taxi, v ktorých boli platformy uznané skôr za sprostredkovateľov než za poskytovateľov služieb. 

Súdny dvor EÚ zistil, že platformy, ktoré nevykonávajú kontrolu nad cenami, správaním vodičov a podmienkami služieb - ako napríklad AirBnB, ktorá len uľahčuje krátkodobé prenájmy bez toho, aby diktovala podmienky - možno považovať za služby informačnej spoločnosti. Podobne vo veci Star Taxi súd uznal službu za sprostredkovateľa, pretože neukladala vodičom prevádzkové podmienky.

Dôsledky pre digitálne platformy

The CJEU's ruling has significant implications for digital platforms operating in the transportation sector. Platforms that, like Uber, exert substantial control over the transportation service may be classified as transport service providers rather than mere intermediaries. This classification subjects them to the corresponding national regulations, which can vary across EU Member States. However, as demonstrated by cases like AirBnB and Star Taxi, platforms that merely facilitate connections between service providers and customers without controlling the service itself may still be classified as intermediaries under EU law.

Na záver možno konštatovať, že právna klasifikácia digitálnych platforiem v sektore dopravy závisí od stupňa kontroly, ktorú nad službou vykonávajú. Platformy, ktoré zohrávajú neoddeliteľnú úlohu pri organizovaní a riadení dopravných služieb, budú pravdepodobne klasifikované ako poskytovatelia dopravných služieb, čo na ne bude vzťahovať príslušné vnútroštátne predpisy. Toto právne prostredie si vyžaduje dôkladné zváženie zo strany digitálnych platforiem s cieľom zabezpečiť súlad s platnými právnymi predpismi.