Právne závery o prevádzke internetových platforiem súvisiacich s dopravnými službami na základe prípadu Uber

STANOVISKO GENERÁLNEHO ADVOKÁTA SZPUNARA

doručené 11. mája 2017 (1)

Vec C-434/15

Asociación Profesional Elite Taxi

v

Uber Systems Španielsko SL

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Služby na vnútornom trhu - Osobná doprava - Používanie informačných nástrojov a aplikácie pre smartfóny - Nekalá súťaž - Požiadavka na povolenie)

https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=190593&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=27803693

Úvod

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Juzgado de lo Mercantil No 3 de Barcelona)

1. Hoci vývoj nových technológií je vo všeobecnosti zdrojom kontroverzií, spoločnosť Uber je v tomto smere odlišná. Jeho spôsob fungovania vyvoláva kritiku a otázky, ale aj nádeje a nové očakávania. Už len v právnej oblasti spôsob fungovania Uberu vyvoláva otázky týkajúce sa okrem iného práva hospodárskej súťaže, ochrany spotrebiteľa a pracovného práva. Z hospodárskeho a sociálneho hľadiska sa dokonca objavil pojem "uberizácia". Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania preto predstavuje pre Súdny dvor veľmi spolitizovanú otázku, ktorej sa venuje veľká pozornosť médií.
2. Predmet tohto prípadu je však oveľa užší. Výklad, o ktorý bol Súdny dvor požiadaný, musí slúžiť len na zistenie, kde sa spoločnosť Uber nachádza z hľadiska práva EÚ, aby sa určilo, či a do akej miery jej fungovanie spadá do pôsobnosti práva EÚ. Hlavnou otázkou teda je, či prípadné pravidlá fungovania spoločnosti Uber podliehajú požiadavkám práva Únie, predovšetkým tým, ktoré sa týkajú slobodného poskytovania služieb, alebo či spadajú do rozsahu spoločnej právomoci Únie a členských štátov v oblasti miestnej dopravy, ktorá sa na úrovni Únie zatiaľ nevykonáva. Právny kontext Právo Európskej únie
3. V článku 1 ods. 2 smernice 98/34/ES (2 ) sa stanovuje:

"Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto významy: ...

2. "služba", akákoľvek služba informačnej spoločnosti, t. j. akákoľvek služba, ktorá sa bežne poskytuje za odplatu, na diaľku, elektronickými prostriedkami a na individuálnu žiadosť príjemcu služieb.

Na účely tejto definície:

- "na diaľku" znamená, že služba sa poskytuje bez súčasnej prítomnosti strán,

- "elektronickými prostriedkami" znamená, že služba je pôvodne odoslaná a prijatá v mieste určenia pomocou elektronického zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a ukladanie údajov a v plnom rozsahu sa prenáša, prenáša a prijíma po drôte, rádiom, optickými prostriedkami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami,

- "na individuálnu žiadosť príjemcu služieb" znamená, že služba sa poskytuje prostredníctvom prenosu údajov na individuálnu žiadosť.

Orientačný zoznam služieb, na ktoré sa táto definícia nevzťahuje, je uvedený v prílohe V.

...'

4. Článok 2 písm. a) a h) smernice 2000/31/ES (3 ) stanovuje:

"Na účely tejto smernice majú nasledujúce pojmy tento význam:

(a) "služby informačnej spoločnosti": služby v zmysle článku 1 ods. 2 [smernice 98/34];

...

(h) "koordinovaná oblasť": požiadavky stanovené v právnych systémoch členských štátov, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti alebo na služby informačnej spoločnosti bez ohľadu na to, či sú všeobecnej povahy alebo sú pre nich osobitne určené.

(i) Koordinovaná oblasť sa týka požiadaviek, ktoré musí poskytovateľ služieb spĺňať v súvislosti s:

- začatie činnosti služby informačnej spoločnosti, ako sú požiadavky týkajúce sa kvalifikácie, povolenia alebo oznámenia,

- vykonávanie činnosti služby informačnej spoločnosti, ako sú požiadavky týkajúce sa správania poskytovateľa služby, požiadavky týkajúce sa kvality alebo obsahu služby vrátane tých, ktoré sa vzťahujú na reklamu a zmluvy, alebo požiadavky týkajúce sa zodpovednosti poskytovateľa služby;

(ii) Koordinovaná oblasť nezahŕňa požiadavky, ako sú:

...

- požiadavky uplatniteľné na služby, ktoré sa neposkytujú elektronicky.

5. Článok 3 ods. 1, 2 a 4 smernice 2000/31 stanovuje:

'1. Každý členský štát zabezpečí, aby služby informačnej spoločnosti poskytované poskytovateľom služieb usadeným na jeho území boli v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami platnými v danom členskom štáte, ktoré patria do koordinovanej oblasti.

2. Členské štáty nesmú z dôvodov, ktoré patria do koordinovanej oblasti, obmedzovať slobodu poskytovať služby informačnej spoločnosti z iného členského štátu.

...

4. Členské štáty môžu prijať opatrenia na odchýlenie sa od odseku 2 v súvislosti s danou službou informačnej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

(a) opatrenia sú:

(i) potrebné z jedného z týchto dôvodov:

- verejný poriadok, najmä predchádzanie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov vrátane ochrany maloletých a boja proti akémukoľvek podnecovaniu k nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboženstva alebo národnosti a porušovaniu ľudskej dôstojnosti jednotlivých osôb,

- ochranu verejného zdravia,

- verejnú bezpečnosť vrátane ochrany národnej bezpečnosti a obrany,

- ochranu spotrebiteľov vrátane investorov;

(ii) prijaté proti danej službe informačnej spoločnosti, ktorá poškodzuje ciele uvedené v bode i) alebo ktorá predstavuje vážne a závažné riziko poškodenia týchto cieľov;

(iii) primerané týmto cieľom;

(b) pred prijatím príslušných opatrení a bez toho, aby bolo dotknuté súdne konanie vrátane predbežného konania a úkonov vykonaných v rámci vyšetrovania trestného činu, členský štát:

- požiadal členský štát uvedený v odseku 1, aby prijal opatrenia, a tento členský štát takéto opatrenia neprijal alebo boli nedostatočné,

- oznámila Komisii a členskému štátu uvedenému v odseku 1 svoj zámer prijať takéto opatrenia.

...'

6. Podľa článku 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123/ES: (4)

"Táto smernica sa nevzťahuje na tieto činnosti:

...

(d) služby v oblasti dopravy vrátane prístavných služieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti hlavy V zmluvy;

...'

7. Článok 3 ods. 1 prvá veta tejto smernice stanovuje:

"Ak sú ustanovenia tejto smernice v rozpore s ustanovením iného aktu Spoločenstva, ktorý upravuje osobitné aspekty prístupu k činnosti v oblasti služieb alebo jej výkonu v osobitných odvetviach alebo pre osobitné povolania, ustanovenie iného aktu Spoločenstva má prednosť a uplatňuje sa na tieto osobitné odvetvia alebo povolania.

Španielske právo

8. Opis uplatniteľného vnútroštátneho právneho rámca, ktorý poskytol vnútroštátny súd, účastníci konania vo veci samej a španielska vláda, je trochu nejasný. Nižšie uvádzam hlavné črty, ktoré vyplývajú z uznesenia o postúpení veci, ako aj z rôznych písomných pripomienok predložených v priebehu tohto konania.
9. Po prvé, pokiaľ ide o vnútroštátnu právnu úpravu dopravy, článok 99 ods. 1 zákona 16/1987 o organizácii pozemnej dopravy z 30. júla 1987 stanovuje, že na vykonávanie verejnej osobnej dopravy, ako aj na akúkoľvek sprostredkovateľskú činnosť pri uzatváraní takýchto zmlúv, je potrebné získať povolenie na verejnú osobnú dopravu. Napriek tomu žalovaná vo veci samej uvádza, že Ley 9/2013 por la que se modifica la Ley 16/1987 y la Ley 21/2003, de 7 de julio, de Seguridad Aérea (zákon č. 9/2013, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony č. 16/1987 a č. 21/2003 zo 7. júla 2003 o bezpečnosti leteckej dopravy) zo 4. júla 2013 zrušil povinnosť mať osobitné povolenie na poskytovanie sprostredkovateľských služieb v osobnej doprave. Nie je však jasné, či sa táto reforma zaviedla v celom Španielsku.
10. Na regionálnej a miestnej úrovni sú vnútroštátne právne predpisy v oblasti taxislužby doplnené rôznymi nariadeniami prijatými autonómnym spoločenstvom Katalánsko a metropolitnou oblasťou Barcelona, vrátane nariadenia o taxislužbe v metropolitnej oblasti Barcelona (Reglamento Metropolitano del Taxi), prijatého Consell Metropolitá de l'Entitat Metropolitana de Transport de Barcelona (Správna rada orgánu riadenia dopravy v metropolitnej oblasti Barcelony) z 22. júla 2004, ktorý vyžaduje, aby platformy, o aké ide vo veci samej, mali na vykonávanie svojej činnosti potrebné licencie a administratívne povolenia.
11. Napokon, zákon č. 3/1991 o nekalej súťaži (Ley 3/1991 de Competencia Desleal) z 10. januára 1991 definuje ako nekalú súťaž v článku 4 profesionálne správanie v rozpore s pravidlami dobrej viery, v článku 5 klamlivé praktiky a v článku 15 porušenie pravidiel upravujúcich konkurenčnú činnosť, ktorá poskytuje konkurenčnú výhodu na trhu. Skutkové okolnosti, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky Žaloba Uber
12. Uber je názov elektronickej platformy (5), ktorú vyvinula spoločnosť Uber Technologies Inc. so sídlom v San Franciscu (Spojené štáty). V Európskej únii platformu Uber spravuje spoločnosť Uber BV, ktorá sa riadi holandským právom a je dcérskou spoločnosťou Uber Technologies.
13. Platforma umožňuje používateľom objednať si služby mestskej dopravy v mestách, ktoré pokrýva, pomocou smartfónu s aplikáciou Uber. Aplikácia rozpozná polohu používateľa a nájde dostupných vodičov, ktorí sú v blízkosti. Keď vodič prijme cestu, aplikácia o tom informuje používateľa a zobrazí profil vodiča spolu s odhadovanou cenou za cestu do cieľa, ktorý uviedol používateľ. Po dokončení cesty sa cestovné automaticky stiahne z bankovej karty, ktorú musí používateľ zadať pri registrácii do aplikácie. Aplikácia obsahuje aj funkciu hodnotenia, ktorá umožňuje cestujúcim hodnotiť vodičov a cestujúcim hodnotiť vodičov. Priemerné hodnotenie, ktoré nedosahuje stanovenú hranicu, môže viesť k vylúčeniu z platformy.
14. Prepravné služby ponúkané platformou Uber sa delia do rôznych kategórií v závislosti od kvality vodičov a typu vozidla. Podľa informácií poskytnutých žalovanou vo veci samej je predmetom tohto konania služba s názvom UberPop, v rámci ktorej neprofesionálni súkromní vodiči prepravujú cestujúcich vlastnými vozidlami.
15. Tarifu zostavuje prevádzkovateľ nástupišťa na základe vzdialenosti a trvania cesty. Mení sa v závislosti od úrovne dopytu v danom čase, takže v čase špičky môže cestovné niekoľkonásobne prevyšovať základné cestovné. Tarifa je vypočítaná aplikáciou a automaticky účtovaná prevádzkovateľom plošiny, ktorý si z nej strháva časť poplatku, zvyčajne od 20% do 25%, a zvyšok vypláca vodičovi. Hlavné konanie
16. Asociación Profesional Elite Taxi ("Elite Taxi") je profesijná organizácia zastupujúca vodičov taxislužby v Barcelone (Španielsko). Dňa 29. októbra 2014 Elite Taxi podala na Juzgado de lo Mercantil No 3 de Barcelona (Obchodný súd č. 3 v Barcelone, Španielsko) žalobu, ktorou okrem iného žiadala, aby súd nariadil vydanie rozhodnutia proti spoločnosti Uber Systems Spain SL (ďalej len "Uber Spain"), ktorá sa riadi španielskym právom; aby určil, že jej činnosť, ktorá údajne porušuje platnú právnu úpravu a predstavuje klamlivé konanie, je nekalou súťažou; nariadiť jej, aby ukončila svoje nekalé konanie spočívajúce v podpore iných spoločností v skupine poskytovaním služieb rezervácie na požiadanie prostredníctvom mobilných zariadení a internetu, ak je to priamo alebo nepriamo spojené s používaním digitálnej platformy Uber v Španielsku, a zakázať jej vykonávať takéto činnosti v budúcnosti. Podľa zistení vnútroštátneho súdu spoločnosť Uber Spain, ani majitelia a vodiči dotknutých vozidiel nemajú licencie a povolenia požadované podľa nariadenia o taxislužbe v metropolitnej oblasti Barcelony.
17. Spoločnosť Uber Španielsko popiera, že by sa dopustila akéhokoľvek porušenia právnych predpisov v oblasti dopravy. Tvrdí, že aplikáciu Uber v Európskej únii, vrátane Španielska, prevádzkuje spoločnosť Uber BV, ktorá sa riadi holandským právom, a že nároky žalobkyne by preto mali smerovať voči tejto spoločnosti. Spoločnosť Uber Spain tvrdí, že v mene spoločnosti Uber BV vykonáva len reklamné povinnosti. Tieto tvrdenia zopakovala vo svojich pripomienkach v tejto veci.
18. Keďže ide o skutkovú otázku, prináleží vnútroštátnemu súdu rozhodnúť, ktorej z dvoch uvedených spoločností by mal byť adresovaný prípadný súdny príkaz. Predpokladal som však, že spoločnosť Uber BV prevádzkuje aplikáciu Uber v Európskej únii. (6) Toto je predpoklad - ktorý nie je bez dôsledkov z hľadiska práva Únie -, z ktorého bude vychádzať moja analýza. V tomto stanovisku budem pojem "Uber" používať na označenie elektronickej rezervačnej platformy, ako aj jej prevádzkovateľa.
19. V súvislosti s predmetom sporu vo veci samej by som chcel tiež zdôrazniť, že v tomto prípade nejde o zablokovanie aplikácie Uber na smartfónoch ani o jej inú nepoužiteľnosť. V tomto smere nebol podaný žiadny návrh na vydanie príkazu alebo iného opatrenia. Vo veci samej ide len o možnosť spoločnosti Uber poskytovať službu UberPop v meste Barcelona prostredníctvom tejto aplikácie. Prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom
20. Keďže Juzgado Mercantil No 3 de Barcelona (Obchodný súd č. 3 v Barcelone) usúdil, že na to, aby mohol rozhodnúť v prejednávanej veci, je potrebný výklad viacerých ustanovení práva EÚ, rozhodol sa prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

"(1) Keďže článok 2 ods. 2 písm. d) [smernice 2006/123] vylučuje dopravné činnosti z pôsobnosti tejto smernice, musí činnosť vykonávaná žalovanou za účelom dosiahnutia zisku, spočívajúca v sprostredkovaní medzi vlastníkom vozidla a osobou, ktorá potrebuje vykonať cestu v rámci mesta, prostredníctvom správy informačných zdrojov - podľa slov žalovanej, "smartfón a technologická platforma" rozhranie a softvérová aplikácia - ktoré im umožňujú vzájomné spojenie, treba považovať len za dopravnú službu alebo ju treba považovať za elektronickú sprostredkovateľskú službu alebo službu informačnej spoločnosti v zmysle článku 1 ods. 2 smernice [98/34]?

(2) Možno v rámci identifikácie právnej povahy tejto činnosti považovať ... čiastočne za službu informačnej spoločnosti, a ak áno, mala by sa na elektronickú sprostredkovateľskú službu vzťahovať zásada slobodného poskytovania služieb zaručená v právnych predpisoch [EÚ] - článok 56 ZFEÚ a smernice [2006/123] a ... [2000/31]?

(3) Ak by sa služba poskytovaná spoločnosťou [Uber Spain] nepovažovala za dopravnú službu, a teda by sa považovala za spadajúcu pod prípady, na ktoré sa vzťahuje smernica 2006/123, je článok 15 zákona o nekalej súťaži - týkajúci sa porušenia pravidiel upravujúcich súťažnú činnosť - v rozpore so smernicou 2006/123, konkrétne článku 9 o slobode usadiť sa a o systémoch udeľovania povolení, keď sa odkazuje na vnútroštátne zákony alebo právne predpisy bez toho, aby sa zohľadnila skutočnosť, že systém získavania licencií, povolení a oprávnení nesmie byť v žiadnom prípade obmedzujúci alebo neprimeraný, t. j. nesmie bezdôvodne brániť zásade slobody usadiť sa?

(4) Ak sa potvrdí, že smernica [2000/31] je uplatniteľná na službu poskytovanú spoločnosťou [Uber Spain], sú obmedzenia v jednom členskom štáte, pokiaľ ide o slobodu poskytovať elektronickú sprostredkovateľskú službu z iného členského štátu, vo forme podmienenia služby povolením alebo licenciou alebo vo forme zákazu poskytovania elektronickej sprostredkovateľskej služby na základe uplatnenia vnútroštátnych právnych predpisov o nekalej súťaži, platnými opatreniami, ktoré predstavujú výnimky z článku 3 ods. 2 smernice [2000/31] v súlade s jej článkom 3 ods. 4?

21. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený Súdnemu dvoru 7. augusta 2015. Písomné pripomienky podali účastníci konania vo veci samej, španielska, fínska, francúzska a grécka vláda, vlády Írska, Holandska a Poľska, Európska komisia a Dozorný orgán Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO). S výnimkou gréckej vlády boli tieto zainteresované strany spolu s estónskou vládou zastúpené na pojednávaní, ktoré sa konalo 29. novembra 2016. Analýza
22. Vnútroštátny súd položil štyri prejudiciálne otázky: prvé dve sa týkajú kvalifikácie činnosti spoločnosti Uber z hľadiska smerníc 2000/31 a 2006/123, ako aj Zmluvy o FEÚ, zatiaľ čo druhé dve sa týkajú záverov, ktoré treba prípadne vyvodiť z tejto kvalifikácie. Kvalifikácia činnosti spoločnosti Uber
23. Svojimi prvými dvoma otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či činnosť spoločnosti Uber patrí do pôsobnosti smerníc 2006/123 a 2000/31, ako aj ustanovení Zmluvy o FEÚ o slobodnom poskytovaní služieb.
24. Na zodpovedanie týchto otázok je potrebné v prvom rade analyzovať túto činnosť z hľadiska systému stanoveného smernicou 2000/31 a definície "služby informačnej spoločnosti" uvedenej v článku 1 ods. 2 smernice 98/34, na ktorú odkazuje článok 2 písm. a) smernice 2000/31.
25. V druhom rade bude potrebné určiť, či táto činnosť predstavuje dopravnú službu alebo službu v oblasti dopravy na účely článku 58 ods. 1 ZFEÚ a článku 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123. Voľný pohyb služieb v oblasti dopravy sa dosahuje v rámci spoločnej dopravnej politiky (7), a preto sú tieto služby podľa uvedeného ustanovenia vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice 2006/123. Činnosť spoločnosti Uber vo svetle smernice 2000/31
26. Na posúdenie toho, či činnosť spoločnosti Uber patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2000/31, je potrebné odkázať na definíciu služieb informačnej spoločnosti uvedenú v článku 2 písm. a) tejto smernice. Táto definícia odkazuje na článok 1 ods. 2 smernice 98/34.
27. Podľa tohto posledného ustanovenia je služba informačnej spoločnosti služba poskytovaná za odplatu, na diaľku, elektronickými prostriedkami a na individuálnu žiadosť príjemcu. Test, či je služba odplatná a či je poskytovaná na individuálnu žiadosť, sa nezdá byť problematický. To isté však nemožno povedať o kritériu, či je služba poskytovaná na diaľku elektronickými prostriedkami.
28. Ako bolo stručne vysvetlené v časti týkajúcej sa skutkových okolností vo veci samej, Uber v podstate umožňuje nájsť vodiča pomocou aplikácie pre smartfóny a spojiť ho s potenciálnym cestujúcim na účely poskytovania mestskej dopravy na požiadanie. Ide teda o zloženú službu, keďže jej časť je poskytovaná elektronickými prostriedkami, zatiaľ čo druhá časť z definície nie je. Otázkou je, či takáto služba patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2000/31.

- Zložené služby podľa smernice 2000/31

29. Cieľom smernice 2000/31 je zabezpečiť účinnosť slobody poskytovať služby informačnej spoločnosti. Tieto služby sú v článku 2 písm. a) smernice definované odkazom na článok 1 ods. 2 smernice 98/34. Podľa tohto posledného ustanovenia sú službami informačnej spoločnosti okrem iného "služby, ktoré sú v plnom rozsahu vysielané, prenášané a prijímané po drôte, rádiom, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami". (8)
30. Samozrejme, niektoré dodávky obsahujú komponenty, ktoré sa neprenášajú elektronickými prostriedkami, pretože ich nemožno dematerializovať. Dobrým príkladom je online predaj fyzického tovaru, pretože podľa odôvodnenia 18 smernice 2000/31 nevyhnutne patrí do rozsahu služieb informačnej spoločnosti. V smernici 2000/31 sa tiež uvádza, že koordinovaná oblasť, konkrétne súbor právnych pravidiel, ktoré sa vzťahujú na službu informačnej spoločnosti a na základe ktorých členské štáty v zásade nemôžu obmedzovať činnosti poskytovateľov usadených v iných členských štátoch, nezahŕňa požiadavky uplatniteľné na služby, ktoré sa neposkytujú elektronickými prostriedkami. (9) Členské štáty preto môžu s výhradou obmedzení, ktoré môžu byť uložené inými ustanoveniami práva EÚ, obmedziť slobodu poskytovateľov na základe pravidiel týkajúcich sa služieb, ktoré sa neposkytujú elektronickými prostriedkami. (10)
31. Aby však smernica 2000/31 dosiahla svoj cieľ liberalizácie služieb informačnej spoločnosti, musí mať liberalizácia obmedzená len na elektronickú zložku skutočný vplyv na možnosť vykonávať túto činnosť. Preto sa zákonodarca zameral na služby, ktoré sa v zásade v plnej miere prenášajú elektronickými prostriedkami, pričom akékoľvek poskytovanie, ktoré sa môže uskutočniť inými prostriedkami, je len sprievodným javom takýchto služieb. Nemalo by zmysel liberalizovať len sekundárny aspekt zloženého poskytovania, ak by sa toto poskytovanie nemohlo voľne uskutočňovať z dôvodu pravidiel, ktoré nepatria do pôsobnosti ustanovení smernice 2000/31. Takáto zdanlivá liberalizácia by nielenže nedosiahla svoj cieľ, ale mala by aj nepriaznivé dôsledky, ktoré by viedli k právnej neistote a zníženiu dôvery v právne predpisy EÚ.
32. Z tohto dôvodu by bol výklad pojmu služby informačnej spoločnosti, ktorý by do jeho pôsobnosti zahrnul online činnosti bez samostatnej hospodárskej hodnoty, neúčinný z hľadiska dosiahnutia cieľa sledovaného smernicou 2000/31.
33. V prípade zložených služieb, t. j. služieb, ktoré obsahujú elektronické a neelektronické prvky, sa služba môže považovať za úplne prenášanú elektronickými prostriedkami v prvom rade vtedy, ak je poskytovanie, ktoré sa nevykonáva elektronickými prostriedkami, ekonomicky nezávislé od služby, ktorá sa poskytuje týmito prostriedkami.
34. Táto situácia nastáva najmä vtedy, keď sprostredkujúci poskytovateľ služieb uľahčuje obchodné vzťahy medzi používateľom a nezávislým poskytovateľom služieb (alebo predajcom). Príkladom sú platformy na nákup leteniek alebo rezerváciu hotelov. V týchto prípadoch predstavuje ponuka sprostredkovateľa skutočnú pridanú hodnotu pre používateľa aj pre príslušného obchodníka, ale zostáva ekonomicky nezávislá, pretože obchodník vykonáva svoju činnosť samostatne.
35. Naopak, ak je poskytovateľ služby poskytovanej elektronickými prostriedkami zároveň poskytovateľom služby, ktorá sa takýmito prostriedkami neposkytuje, alebo ak má rozhodujúci vplyv na podmienky, za ktorých sa táto druhá služba poskytuje, takže tieto dve služby tvoria neoddeliteľný celok, domnievam sa, že je potrebné určiť hlavnú zložku predpokladaného poskytovania, t. j. zložku, ktorá mu dáva ekonomický význam. Aby sa služba mohla klasifikovať ako služba informačnej spoločnosti, musí byť táto hlavná zložka poskytovaná elektronickými prostriedkami.
36. Tak je to napríklad v prípade online predaja tovaru. Pri online predaji sa základné zložky transakcie, a to predloženie ponuky a jej prijatie kupujúcim, uzavretie zmluvy a najčastejšie platba, uskutočňujú elektronickými prostriedkami a spadajú pod definíciu služby informačnej spoločnosti. Takýto záver urobil Súdny dvor vo svojom rozsudku Ker-Optika. (11) Dodanie zakúpeného tovaru je len splnením zmluvného záväzku, takže pravidlá vzťahujúce sa na dodanie by v zásade nemali mať vplyv na poskytovanie hlavnej služby.
37. Nemyslím si však, že smernica 2000/31 sa má vykladať v tom zmysle, že akákoľvek činnosť súvisiaca s obchodom online, či už len náhodná, sekundárna alebo prípravná, ktorá nie je ekonomicky nezávislá, je sama osebe službou informačnej spoločnosti.
38. Teraz preskúmam činnosť spoločnosti Uber na základe vyššie uvedených úvah.

- Činnosť spoločnosti Uber

39. Výsledok tejto analýzy bude do značnej miery závisieť od toho, či sa činnosť spoločnosti Uber musí považovať za celok, ktorý zahŕňa jednak poskytovanie služieb, pri ktorých sa cestujúci a vodiči navzájom spájajú prostredníctvom elektronickej platformy, a jednak poskytovanie dopravy v užšom zmysle slova, alebo či sa tieto dve služby musia považovať za dve samostatné služby. Najprv sa budem zaoberať touto otázkou.
40. Pri klasifikácii činnosti z hľadiska príslušných právnych ustanovení je potrebné vychádzať z viacerých faktických predpokladov. Vzhľadom na to, že skutkové informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom sú neúplné a predmetná služba bola v Španielsku pozastavená v dôsledku rôznych súdnych príkazov, moja analýza bude vychádzať z dostupných informácií týkajúcich sa spôsobov fungovania spoločnosti Uber v iných krajinách. (12) Tieto prevádzkové metódy sú približne podobné. V každom prípade je úlohou vnútroštátneho súdu vykonať konečné skutkové posúdenie.
41. Čo je Uber? Je to dopravný podnik, čiže taxislužba? Alebo je to len elektronická platforma, ktorá umožňuje používateľom vyhľadať, rezervovať a zaplatiť za dopravnú službu poskytovanú niekým iným?
42. Uber sa často opisuje ako podnik (alebo platforma) v rámci "kolaboratívnej" ekonomiky. Nemyslím si, že má zmysel diskutovať tu o presnom význame tohto pojmu. (13) Pokiaľ ide o spoločnosť Uber, podstatné je, že ju rozhodne nemožno považovať za platformu na zdieľanie jazdy. (14) Vodiči na platforme Uber ponúkajú cestujúcim prepravnú službu do cieľa, ktorý si cestujúci vyberie, a preto dostávajú zaplatenú sumu, ktorá ďaleko presahuje samotnú úhradu vzniknutých nákladov. Ide teda o tradičnú prepravnú službu. To, či sa považuje za súčasť "kolaboratívnej ekonomiky" alebo nie, nie je pre jej klasifikáciu podľa platného práva relevantné.
43. Spoločnosť Uber vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že jednoducho prispôsobuje ponuku (ponuku mestskej dopravy) dopytu. Myslím si však, že to je príliš zúžený pohľad na jeho úlohu. Uber v skutočnosti robí oveľa viac než len to, že prispôsobuje ponuku dopytu: sám vytvoril ponuku. Stanovuje tiež pravidlá týkajúce sa základných charakteristík ponuky a organizuje jej fungovanie.
44. Uber umožňuje osobám, ktoré chcú vykonávať činnosť mestskej osobnej dopravy, pripojiť sa k jeho aplikácii a vykonávať túto činnosť za podmienok stanovených spoločnosťou Uber, ktoré sú pre vodičov záväzné prostredníctvom zmluvy o používaní aplikácie. Podmienok je viacero. Vzťahujú sa na začatie a vykonávanie činnosti, a dokonca aj na správanie vodičov pri poskytovaní služieb.
45. Preto, aby ste mali prístup k aplikácii Uber ako vodič, musíte mať auto. (15) Vozidlá, ktoré môžu jazdiť v mene spoločnosti Uber, musia spĺňať určité podmienky, ktoré sa zrejme líšia v závislosti od krajiny a mesta. Vo všeobecnosti však platí, že musia byť štvor- alebo päťdverové osobné vozidlá, na ktoré sa vzťahuje minimálne vekové obmedzenie. Vozidlá musia mať absolvovanú technickú kontrolu a musia spĺňať ustanovenia o povinnom poistení. (16)
46. Vodiči musia byť samozrejme držiteľmi vodičského preukazu (na určitú dobu) a nesmú mať záznam v registri trestov. V niektorých krajinách sa vyžaduje aj zoznam dopravných priestupkov.
47. Hoci v rámci platformy Uber neexistujú žiadne pravidlá týkajúce sa pracovného času, takže vodiči môžu túto činnosť vykonávať popri iných činnostiach, je zrejmé, že väčšinu jázd vykonávajú vodiči, pre ktorých je Uber jedinou alebo hlavnou pracovnou činnosťou. Vodiči dostávajú od spoločnosti Uber aj finančnú odmenu, ak nazbierajú veľký počet jázd. Okrem toho Uber informuje vodičov o tom, kde a kedy sa môžu spoľahnúť na vysoký počet jázd a/alebo zvýhodnené cestovné. Bez toho, aby spoločnosť Uber uplatňovala voči vodičom akékoľvek formálne obmedzenia, je tak schopná prispôsobiť svoju ponuku výkyvom v dopyte.
48. Aplikácia Uber obsahuje funkciu hodnotenia, ktorá umožňuje cestujúcim hodnotiť vodičov a naopak. Priemerné hodnotenie, ktoré nedosahuje stanovenú hranicu, môže viesť k vylúčeniu z platformy, najmä v prípade vodičov. Spoločnosť Uber teda vykonáva kontrolu, aj keď nepriamu, nad kvalitou služieb poskytovaných vodičmi.
49. Nakoniec je to Uber, kto určuje cenu poskytovanej služby. Táto cena sa vypočítava na základe vzdialenosti a trvania cesty, ktoré aplikácia zaznamenáva pomocou GPS. Algoritmus potom upravuje cenu podľa intenzity dopytu tým, že k základnému cestovnému použije príslušný násobok, ak sa dopyt zvýši napríklad v dôsledku udalosti alebo jednoducho zmeny poveternostných podmienok, ako je búrka.
50. Hoci zástupcovia spoločnosti Uber na pojednávaní uviedli, že vodiči môžu v zásade slobodne požiadať o nižšiu cenu, ako je uvedená v žiadosti, nezdá sa mi, že by to bola pre vodičov skutočne reálna možnosť. Hoci vodiči majú teoreticky takúto možnosť voľného uváženia, poplatok, ktorý spoločnosť Uber účtuje, je suma vyplývajúca z ceny vypočítanej v žiadosti. Keďže akékoľvek zníženie cestovného, ktoré zaplatí cestujúci, je na úkor vodiča, je nepravdepodobné, že by vodiči využili túto možnosť voľného uváženia. (17) V dôsledku toho si myslím, že je ťažké poprieť, že cestovné stanovuje spoločnosť Uber.
51. Spoločnosť Uber tak vykonáva kontrolu nad všetkými relevantnými aspektmi mestskej dopravnej služby: samozrejme nad cenou, ale aj nad minimálnymi bezpečnostnými podmienkami prostredníctvom predbežných požiadaviek týkajúcich sa vodičov a vozidiel, nad dostupnosťou ponuky dopravy tým, že podporuje vodičov, aby pracovali vtedy a tam, kde je vysoký dopyt, nad správaním vodičov prostredníctvom systému hodnotenia a nakoniec nad možným vylúčením z platformy. Ostatné aspekty sú podľa môjho názoru z pohľadu bežného používateľa služieb mestskej dopravy druhoradé a nemajú vplyv na jeho ekonomické rozhodnutia. Uber teda kontroluje ekonomicky významné aspekty dopravných služieb ponúkaných prostredníctvom jeho platformy.
52. Hoci sa táto kontrola nevykonáva v kontexte tradičného vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, nemali by sme sa nechať oklamať zdanlivým dojmom. Nepriama kontrola, akú vykonáva napríklad spoločnosť Uber, založená na finančných stimuloch a decentralizovanom hodnotení podľa cestujúcich s efektom rozsahu (18), umožňuje riadenie, ktoré je rovnako účinné - ak nie účinnejšie - ako riadenie založené na formálnych príkazoch vydaných zamestnávateľom svojim zamestnancom a na priamej kontrole plnenia týchto príkazov.
53. Z uvedeného vyplýva, že činnosť spoločnosti Uber zahŕňa jediné poskytnutie prepravy vozidlom, ktoré je umiestnené a rezervované prostredníctvom aplikácie pre smartfóny, a že túto službu z ekonomického hľadiska poskytuje (19) spoločnosť Uber alebo na jej účet. Takto je služba prezentovaná aj používateľom a takto ju aj vnímajú. Keď sa používatelia rozhodnú využiť služby Uberu, hľadajú prepravnú službu, ktorá ponúka určité funkcie a určitý štandard kvality. Takéto funkcie a kvalitu prepravy zabezpečuje spoločnosť Uber.
54. Uvedené zistenie však neznamená, že vodiči spoločnosti Uber sa musia nevyhnutne považovať za jej zamestnancov. Spoločnosť môže veľmi dobre poskytovať svoje služby prostredníctvom nezávislých obchodníkov, ktorí konajú v jej mene ako subdodávatelia. Polemika týkajúca sa postavenia vodičov v súvislosti so spoločnosťou Uber, ktorá už v niektorých členských štátoch vyústila do súdnych rozhodnutí (20), úplne nesúvisí s právnymi otázkami, ktorými sa zaoberá Súdny dvor v tejto veci.
55. To isté platí aj pre otázku vlastníctva vozidiel. Skutočnosť, že spoločnosť Uber nie je vlastníkom, je podľa môjho názoru irelevantná, pretože podnikateľ môže veľmi dobre poskytovať prepravné služby s použitím vozidiel patriacich tretím osobám, najmä ak sa na účely týchto služieb obráti na tieto tretie osoby, a to bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, ktorý spája obe strany.
56. Na druhej strane sa domnievam, že zistenie uvedené bezprostredne vyššie bráni tomu, aby sa spoločnosť Uber považovala za obyčajného sprostredkovateľa medzi vodičmi a cestujúcimi. Vodiči, ktorí pracujú na platforme Uber, nevykonávajú nezávislú činnosť, ktorá by existovala nezávisle od platformy. Naopak, táto činnosť existuje výlučne vďaka platforme, (21) bez ktorej by nemala zmysel.
57. Preto si myslím, že nie je správne porovnávať Uber so sprostredkovateľskými platformami, ktoré sa používajú na rezerváciu hotelov alebo leteniek.
58. Podobnosti jednoznačne existujú, napríklad pokiaľ ide o mechanizmy rezervácie alebo nákupu priamo na platforme, platobné nástroje alebo dokonca systémy hodnotenia. Ide o služby, ktoré platforma ponúka svojim používateľom.
59. Na rozdiel od situácie vodičov Uberu sú však hotely aj letecké spoločnosti podnikmi, ktoré fungujú úplne nezávisle od akejkoľvek sprostredkovateľskej platformy a pre ktoré sú tieto platformy len jedným z viacerých spôsobov marketingu ich služieb. Okrem toho sú to hotely a letecké spoločnosti, a nie rezervačné platformy, ktoré určujú podmienky poskytovania svojich služieb, počnúc cenami. (22) Tieto podniky tiež fungujú v súlade s pravidlami špecifickými pre ich odvetvie činnosti, takže rezervačné platformy nevykonávajú žiadnu predbežnú kontrolu nad prístupom k činnosti, ako to robí Uber so svojimi vodičmi.
60. Napokon, takéto rezervačné platformy poskytujú používateľom skutočný výber medzi viacerými poskytovateľmi, ktorých ponuky sa z pohľadu používateľov líšia v mnohých dôležitých bodoch, ako sú štandardy letov a ubytovania, časy letov a umiestnenie hotelov. Naproti tomu v prípade Uberu sú tieto aspekty štandardizované a určované platformou, takže cestujúci spravidla prijme službu najrýchlejšie dostupného vodiča.
61. Uber teda nie je len sprostredkovateľom medzi vodičmi, ktorí chcú príležitostne ponúkať prepravné služby, a cestujúcimi, ktorí takéto služby vyhľadávajú. Naopak, Uber je skutočným organizátorom a prevádzkovateľom mestských dopravných služieb v mestách, v ktorých pôsobí. Je síce pravda, ako Uber uvádza vo svojich pripomienkach vo veci samej, že jeho koncepcia je inovatívna, táto inovácia sa však týka oblasti mestskej dopravy.
62. Musím tiež zdôrazniť, že klasifikácia Uberu ako platformy, ktorá združuje nezávislých poskytovateľov služieb, môže vyvolávať otázky z hľadiska práva hospodárskej súťaže. (23) Tento bod však nebudem ďalej rozvíjať, pretože prekračuje hranice tohto prípadu.
63. V rámci operačného systému spoločnosti Uber teda vzájomné prepojenie potenciálnych cestujúcich a vodičov nemá žiadnu vlastnú ekonomickú hodnotu, pretože, ako bolo vysvetlené vyššie, vodiči pracujúci pre spoločnosť Uber nevykonávajú - aspoň ak jazdia v rámci služieb spoločnosti Uber - nezávislú hospodársku činnosť. V rámci tejto služby môžu vodiči spoločnosti Uber jednak vyhľadávať cestujúcich len prostredníctvom aplikácie Uber a jednak táto aplikácia umožňuje vyhľadávať len vodičov pracujúcich na tejto platforme. Jedna služba je teda neoddeliteľná od druhej a spolu tvoria jednu službu. Myslím si, že ani poskytovanie dopravy v užšom zmysle slova nemožno považovať za druhoradé.
64. Je pravda, že inovatívny charakter platformy Uber je do veľkej miery založený na využívaní nových technológií, ako sú GPS a smartfóny, na organizovanie mestskej dopravy. Inovácia sa však týmto nekončí: rozširuje sa aj na samotnú organizáciu dopravy, bez ktorej by Uber bol len aplikáciou na rezerváciu taxíkov. V kontexte tejto služby je to teda nepochybne ponuka dopravy, ktorá je hlavnou ponukou a ktorá dáva službe ekonomický význam. Používatelia hľadajú vodičov s jediným cieľom: prepraviť sa z bodu A do bodu B. Fáza spojenia je teda len prípravná, aby sa hlavná ponuka mohla uskutočniť za čo najlepších podmienok.
65. Ponuka, prostredníctvom ktorej sú cestujúci a vodiči navzájom prepojení, preto nie je samostatnou ani hlavnou ponukou vo vzťahu k ponuke dopravy. Preto ju nemožno klasifikovať ako "službu informačnej spoločnosti". Takéto zaradenie by neumožnilo dosiahnuť ciele liberalizácie, ktoré sú základom smernice 2000/31, pretože aj keby bola činnosť spojenia liberalizovaná, členské štáty by mohli znemožniť jej vykonávanie zavedením pravidiel pre túto dopravnú činnosť. Jediným výsledkom takejto liberalizácie by teda bolo, že členský štát, v ktorom je poskytovateľ služieb usadený, by mohol mať z tohto usadenia prospech (v dôsledku investícií, nových pracovných miest a daňových príjmov), pričom by zabránil poskytovaniu služieb na svojom území podľa pravidiel o poskytovaní služieb, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2000/31. (24) Takáto situácia by narušila celý zmysel slobody poskytovania služieb informačnej spoločnosti, ako ju organizuje smernica, ktorá je založená na dohľade nad zákonnosťou činností poskytovateľa zo strany členského štátu, v ktorom je usadený, a na uznaní tohto dohľadu zo strany ostatných členských štátov. (25)
66. Uvedená situácia, keď fungovanie platformy nie je formálne zakázané, ale vzhľadom na skutočný model používaný službou UberPop, ktorý je založený na neprofesionálnych vodičoch, nie je možné vykonávať prepravnú činnosť v súlade so zákonom, má ďalší neželaný účinok. Ukázalo sa, že spoločnosť Uber používa viaceré metódy, o ktorých informovala tlač, aby zabránila orgánom vykonávať kontroly svojich vodičov, napríklad dočasné odpojenie aplikácie v niektorých oblastiach. Uber tiež ponúka právnu a finančnú pomoc vodičom, ktorí boli potrestaní za poskytovanie prepravných služieb bez potrebného povolenia. Samotní vodiči majú rôzne spôsoby, ako sa kontrolám vyhnúť. (26) Táto neúplná - alebo len zdanlivá - liberalizácia, pri ktorej sa liberalizuje jedna zložka zloženej činnosti, zatiaľ čo iná zostáva regulovaná, teda vytvára právnu neistotu, ktorá vedie k vzniku šedých zón a podporuje porušovanie právnych predpisov. Činnosť spoločnosti Uber vo svetle smernice 2006/123
67. Nie je prekvapujúce, že činnosť spoločnosti Uber, ako je opísaná v predchádzajúcich bodoch, a to ako jediné poskytovanie zahŕňajúce identifikáciu voľného vodiča a rezerváciu cesty, ako aj poskytovanie dopravy stricto sensu, možno považovať za službu v oblasti dopravy v zmysle článku 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123.
68. Hoci znenie tohto ustanovenia, ktoré vylučuje "služby v oblasti dopravy" z rozsahu pôsobnosti smernice 2006/123, sa samo osebe nezdá byť dostatočné na takéto konštatovanie, odôvodnenie 21 tejto smernice nenecháva žiadne pochybnosti, keďže uvádza, že medzi dotknuté služby patrí "mestská doprava [a] taxislužby". Nie je preto potrebné sa púšťať do diskusií o tom, či služby spoločnosti Uber predstavujú druh taxislužby: uvádzajú sa všetky formy mestskej dopravy a spoločnosť Uber je určite jednou z nich.
69. Činnosť spoločnosti Uber bude musieť byť tiež klasifikovaná ako činnosť, na ktorú sa vzťahuje výnimka zo slobodného poskytovania služieb stanovená v článku 58 ods. 1 ZFEÚ, a podliehať pravidlám stanoveným v článku 90 a nasledujúcich. ZFEÚ. V článku 91 ods. 1 písm. b) ZFEÚ sa výslovne uvádzajú "podmienky, za ktorých môžu dopravcovia, ktorí nemajú sídlo v členskom štáte, poskytovať dopravné služby v rámci členského štátu" ako oblasť, v ktorej sa musia stanoviť pravidlá v rámci spoločnej dopravnej politiky. Ak sa pripustí, ako som uviedol, že spoločnosť Uber poskytuje služby mestskej dopravy, potom ju treba považovať, ak nie za dopravcu v užšom zmysle slova, tak aspoň za organizátora dopravných služieb.
70. Preto bez toho, aby bolo potrebné preskúmať rozsudok Grupo Itevelesa a i. (27 ), ktorý vnútroštátny súd uviedol vo svojom uznesení o predložení veci, treba dospieť k záveru, že činnosť spoločnosti Uber predstavuje službu v oblasti dopravy v zmysle článku 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123. Je preto vylúčená z pôsobnosti tejto smernice. Okrem toho sa na činnosť spoločnosti Uber vzťahuje výnimka zo slobodného poskytovania služieb obsiahnutá v článku 58 ods. 1 ZFEÚ a riadi sa ustanoveniami článku 90 a nasl. ZFEÚ. Záver k prvej a druhej prejudiciálnej otázke
71. Aby som zhrnul predchádzajúce úvahy, zastávam názor, že v prípade zložených služieb, ktoré pozostávajú zo zložky poskytovanej elektronickými prostriedkami a ďalšej zložky, ktorá sa takýmito prostriedkami neposkytuje, musí byť prvá zložka buď ekonomicky nezávislá od druhej, alebo musí byť hlavnou zložkou oboch, aby mohla byť klasifikovaná ako "služba informačnej spoločnosti". Činnosť Uberu treba vnímať ako celok, ktorý zahŕňa tak službu vzájomného prepojenia cestujúcich a vodičov prostredníctvom aplikácie pre smartfóny, ako aj samotné poskytovanie dopravy, ktoré z ekonomického hľadiska predstavuje hlavnú zložku. Túto činnosť preto nemožno rozdeliť na dve časti na účely klasifikácie časti služby ako služby informačnej spoločnosti. Služba sa preto musí klasifikovať ako "služba v oblasti dopravy".
72. Navrhujem preto, aby Súdny dvor na prvú a druhú prejudiciálnu otázku odpovedal takto:

- Článok 2 písm. a) smernice 2000/31 v spojení s článkom 1 ods. 2 smernice 98/34 sa má vykladať v tom zmysle, že služba, ktorá prostredníctvom softvéru mobilného telefónu spája potenciálnych cestujúcich s vodičmi ponúkajúcimi individuálnu mestskú dopravu na požiadanie, pričom poskytovateľ tejto služby má kontrolu nad kľúčovými podmienkami poskytovania dopravy v tomto kontexte, najmä nad cenou, nepredstavuje službu informačnej spoločnosti v zmysle týchto ustanovení.

- Článok 58 ods. 1 ZFEÚ a článok 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123 sa majú vykladať v tom zmysle, že služba uvedená v predchádzajúcom bode predstavuje dopravnú službu v zmysle týchto ustanovení.

73. Je samozrejme úlohou vnútroštátneho súdu, aby na základe vlastných skutkových zistení posúdil, či činnosť dotknutá vo veci samej spĺňa vyššie uvedené kritérium kontroly. Napriek tomu konštatujem, že viaceré súdy v rôznych členských štátoch už v tomto zmysle rozhodli. (28) To by mohlo slúžiť ako usmernenie pre vnútroštátny súd v duchu siete spravodlivosti. Záverečné poznámky
74. Vzhľadom na moje návrhy odpovedí na prvú a druhú prejudiciálnu otázku sa tretia a štvrtá otázka stali bezpredmetnými. Vo svojich záverečných poznámkach by som však chcel analyzovať právne dôsledky možnosti kvalifikovať dodávky poskytované spoločnosťou Uber ako samostatnú službu, ktorá sa obmedzuje na vzájomné spojenie cestujúcich a vodičov, a ktorá by teda nezahŕňala poskytovanie prepravy v užšom zmysle slova. Takáto služba by sa nepochybne považovala za "službu informačnej spoločnosti", ale nemyslím si, že by bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či táto služba patrí do oblasti dopravy. Služba spojenia ako služba informačnej spoločnosti
75. V článku 1 ods. 2 smernice 98/34 sa uvádza, že služba informačnej spoločnosti je služba poskytovaná za odplatu, na diaľku, elektronickými prostriedkami a na individuálnu žiadosť príjemcu. Služba, ktorá spája potenciálnych cestujúcich a vodičov navzájom prostredníctvom aplikácie pre smartfóny, by určite spĺňala tieto kritériá.
76. Pokiaľ ide o odplatný charakter služby, v rámci systému Uber ide časť cestovného, ktoré zaplatí cestujúci, prevádzkovateľovi platformy. Služba spojenia je teda odmeňovaná cestujúcim po ukončení prepravy.
77. Táto služba, skúmaná oddelene od poskytovania dopravy, sa tiež poskytuje na diaľku, pretože obe strany, Uber a príjemca služby, nie sú prítomné súčasne. Vykonáva sa pomocou aplikácie pre smartfóny, ktorá funguje prostredníctvom internetu, čo jednoznačne spadá pod pojem poskytovania elektronickými prostriedkami. Je to skutočne jediný spôsob rezervácie cesty na platforme Uber. Napokon, služba sa neposkytuje priebežne, ale na žiadosť príjemcu.
78. Služba spoločnosti Uber, ako je opísaná v bode 74 tohto stanoviska, preto patrí do rozsahu pôsobnosti ustanovení smernice 2000/31.
79. Keďže aplikáciu Uber spravuje a poskytuje vodičom aj cestujúcim na území Európskej únie spoločnosť Uber BV so sídlom v Holandsku, v iných členských štátoch vrátane Španielska sa takéto poskytovanie uskutočňuje v rámci slobodného poskytovania služieb, ktoré sa riadi najmä článkom 3 ods. 2 a 4 smernice 2000/31.
80. Podľa týchto ustanovení členské štáty v zásade nesmú obmedzovať slobodu poskytovania služieb z iných členských štátov z dôvodov, ktoré patria do koordinovanej oblasti, zavedením požiadaviek bez ohľadu na to, či sú osobitne určené pre služby informačnej spoločnosti alebo sú všeobecnej povahy. Koordinovaná oblasť zahŕňa okrem iného podľa článku 2 písm. h) bodu i) prvej zarážky smernice 2000/31 požiadavky týkajúce sa "začatia činnosti ..., ako sú požiadavky týkajúce sa ... povolenia ...". Na druhej strane článok 2 písm. h) bod ii) tretia zarážka stanovuje, že koordinovaná oblasť sa nevzťahuje na "požiadavky uplatniteľné na služby, ktoré sa neposkytujú elektronickými prostriedkami".
81. Z toho vyplýva, že požiadavka mať povolenie na poskytovanie sprostredkovateľských služieb pri uzatváraní zmlúv o mestskej doprave na požiadanie, ak je stále platná (29 ) a pokiaľ sa vzťahuje na službu spojenia poskytovanú platformou Uber, by spadala do rozsahu pôsobnosti koordinovanej oblasti, a preto by sa na ňu vzťahoval zákaz stanovený v článku 3 ods. 2 smernice 2000/31. Naopak, všetky požiadavky vzťahujúce sa na vodičov, pokiaľ ide o začatie a vykonávanie dopravnej činnosti, nespadajú do koordinovanej oblasti, a teda ani do zákazu, keďže dopravná služba sa svojou povahou neposkytuje elektronickými prostriedkami.
82. Podľa článku 3 ods. 4 smernice 2000/31 môžu členské štáty prijať opatrenia na odchýlenie sa od slobody poskytovať služby informačnej spoločnosti, ak sú potrebné z dôvodov verejného poriadku, verejného zdravia, verejnej bezpečnosti alebo ochrany spotrebiteľov.
83. Hoci sa štvrtá prejudiciálna otázka týka práve odôvodnenia sporných vnútroštátnych opatrení, vnútroštátny súd vo svojej žiadosti neuvádza dôvody, ktoré by mohli odôvodniť, aby sprostredkovateľská činnosť v oblasti dopravy podliehala požiadavke povolenia. Španielska vláda vo svojich pripomienkach uvádza dôvody, ako je riadenie dopravy a bezpečnosť cestnej premávky. Zdá sa však, že ide skôr o dôvody, ktoré môžu odôvodniť požiadavky kladené na vodičov poskytujúcich dopravné služby.
84. Pokiaľ ide konkrétne o sprostredkovateľské služby, jediný dôvod, ktorý španielska vláda uviedla a ktorý by sa mohol vzťahovať na spoločnosť Uber, je dôvod týkajúci sa transparentnosti pri stanovovaní cien, ktorý patrí do oblasti ochrany spotrebiteľa. Pripomínam, že v systéme Uberu cenu za prepravu neurčuje vodič, ale platforma. Napriek tomu sa mi zdá, že takúto transparentnosť by bolo možné zabezpečiť prostriedkami, ktoré sú menej obmedzujúce ako požiadavka mať povolenie na sprostredkovateľskú činnosť, napríklad povinnosťou informovať cestujúcich. Takáto požiadavka by teda nespĺňala kritérium proporcionality, ktoré je výslovne stanovené v článku 3 ods. 4 písm. a) bode iii) smernice 2000/31.
85. Zložitosť žaloby vo veci samej však vyplýva zo skutočnosti, že jej cieľom je uloženie sankcií spoločnosti Uber za údajné konanie nekalej súťaže voči členom žalobkyne. (30) Tieto skutky majú vyplývať nielen zo skutočnosti, že Uber vykonával sprostredkovateľskú činnosť pri uzatváraní prepravných zmlúv bez toho, aby mal potrebné povolenie, ale aj zo skutočnosti, že vodiči, ktorí poskytujú prepravné služby v rámci platformy Uber, nespĺňajú podmienky stanovené španielskym právom uplatniteľným na takéto služby. Na tieto podmienky sa nevzťahuje smernica 2000/31 ani smernica 2006/123, keďže nepochybne patria do oblasti dopravy.
86. Bránia teda ustanovenia smernice 2000/31 uloženiu sankcií spoločnosti Uber z dôvodu nekalej súťaže vyplývajúcej z činnosti vodičov poskytujúcich dopravné služby na tejto platforme? Ako bolo vysvetlené vyššie, (31) Uber podľa môjho názoru nie je len sprostredkovateľom medzi cestujúcimi a vodičmi. Organizuje a spravuje komplexný systém mestskej dopravy na požiadanie. Zodpovedá teda nielen za ponuku, prostredníctvom ktorej sú cestujúci a vodiči navzájom prepojení, ale aj za činnosť týchto vodičov. To isté by platilo aj v prípade, ak by sa ponuka spojenia považovala za nezávislú od ponuky dopravy v užšom slova zmysle, keďže tieto dve dodávky by v konečnom dôsledku vykonávala spoločnosť Uber alebo v jej mene.
87. Výklad, podľa ktorého by sa na zabezpečenie účinnosti smernice 2000/31 mala na činnosť spoločnosti Uber ako celok vzťahovať liberalizácia stanovená v tejto smernici, treba podľa môjho názoru odmietnuť. Takýto výklad by bol v rozpore s výslovnými ustanoveniami smernice 2000/31, podľa ktorých sa zákaz stanovený v článku 3 ods. 2 tejto smernice vzťahuje len na požiadavky týkajúce sa služieb poskytovaných elektronickými prostriedkami. (32) V súlade s týmto výkladom by teoreticky mohla každá hospodárska činnosť spadať do pôsobnosti smernice 2000/31, pretože všetci obchodníci sú v súčasnosti schopní ponúkať služby elektronickými prostriedkami, ako sú informácie o tovare alebo službách, rezervácie, termíny alebo platby.
88. Smernica 2000/31 teda nebráni tomu, aby boli vo vnútroštátnom práve stanovené požiadavky týkajúce sa dopravnej činnosti v užšom zmysle alebo aby boli spoločnosti Uber uložené sankcie za ich nedodržanie, a to aj prostredníctvom súdneho príkazu, ktorým by jej bolo nariadené ukončiť poskytovanie služby. Činnosť spoločnosti Uber, aspoň pokiaľ ide o službu UberPop, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, je organizovaná tak, že spoločnosť Uber nemôže za súčasného stavu dodržiavať tieto požiadavky. Uber sa spolieha na neprofesionálnych vodičov, ktorí vzhľadom na to, že nemajú licenciu na mestskú dopravu, z definície nespĺňajú príslušné požiadavky. Považovanie činnosti spojenia za službu informačnej spoločnosti by na tomto závere nič nezmenilo, keďže služby vodičov nespadajú do pôsobnosti smernice 2000/31. To poukazuje na umelosť rozlišovania medzi službou, ktorá je poskytovaná elektronickými prostriedkami, a službou, ktorá nie je poskytovaná elektronickými prostriedkami, ak sú tieto dve služby navzájom tak úzko prepojené a poskytuje ich tá istá osoba.
89. Nemyslím si však, že potreba zabezpečiť účinnosť pravidiel poskytovania dopravných služieb stricto sensu môže odôvodniť zavedenie požiadavky mať povolenie na sprostredkovateľské služby vo všeobecnosti ako preventívneho opatrenia. Proti nezákonnej činnosti v tejto oblasti možno bojovať len systémom presadzovania.
90. Na záver sa domnievam, že ak by sa služba vzájomného prepojenia potenciálnych cestujúcich a vodičov mala považovať za nezávislú od poskytovania dopravy v užšom zmysle slova, a teda za službu informačnej spoločnosti, článok 3 ods. 2 smernice 2000/31 by bránil požiadavke mať povolenie na poskytovanie takejto služby, pokiaľ by táto požiadavka nebola odôvodnená jedným z dôvodov uvedených v článku 3 ods. 4 a primeraná sledovanému cieľu, čo sa mi zdá nepravdepodobné. To by však nemalo žiadny skutočný právny účinok, pretože služba spojenia nemá žiadny hospodársky význam bez poskytovania prepravy, ktorú naopak vnútroštátny zákonodarca môže podriadiť mnohým požiadavkám. Uplatniteľnosť smernice 2006/123
91. Pokiaľ ide o uplatniteľnosť smernice 2006/123, nepovažujem za potrebné skúmať otázku, či služba, ktorá prostredníctvom aplikácie pre smartfóny spája potenciálnych cestujúcich s vodičmi ponúkajúcimi mestskú dopravu na požiadanie, spadá pod pojem služby v oblasti dopravy v zmysle článku 2 ods. 2 písm. d) tejto smernice.
92. V článku 3 ods. 1 smernice 2006/123 sa stanovuje, že ustanovenia iných právnych aktov EÚ, ktoré upravujú prístup k službám a ich vykonávanie v určitých sektoroch, majú prednosť, ak sú tieto ustanovenia v rozpore s touto smernicou. Aj keď smernica 2000/31 nie je jedným z aktov uvedených v tomto ustanovení, formulácia "medzi tieto [akty] patria" podľa môjho názoru jasne naznačuje, že tento zoznam nie je vyčerpávajúci a obmedzuje sa na akty, ktorých zahrnutie nie je samo osebe zrejmé. Smernica 2000/31 je vo vzťahu k smernici 2006/123 lex specialis do tej miery, že aj v prípade neexistencie článku 3 ods. 1 smernice 2006/123 by sa jej musela dať prednosť v súlade s príslovím lex posterior generali non derogat legi priori speciali.
93. Ak by sa teda činnosť spojenia považovala za činnosť, na ktorú sa vzťahuje smernica 2000/31, nepatrila by do rozsahu pôsobnosti smernice 2006/123. Záver
94. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky položené Juzgado Mercantil No 3 de Barcelona (Obchodný súd č. 3 v Barcelone, Španielsko) takto:

(1) Článok 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), v spojení s článkom 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998, sa má vykladať v tom zmysle, že služba, ktorá prostredníctvom softvéru mobilného telefónu spája potenciálnych cestujúcich s vodičmi ponúkajúcimi individuálnu mestskú dopravu na požiadanie, pričom poskytovateľ tejto služby vykonáva kontrolu nad kľúčovými podmienkami poskytovania dopravy v tomto kontexte, najmä nad cenou, nepredstavuje službu informačnej spoločnosti v zmysle týchto ustanovení.

(2) Článok 58 ods. 1 ZFEÚ a článok 2 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu sa majú vykladať v tom zmysle, že služba uvedená v predchádzajúcom bode predstavuje dopravnú službu na účely týchto ustanovení.

1 Jazyk originálu: francúzština.

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 05/006, s. 23), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 217, s. 18; Mim. vyd. 05/006, s. 23) (ďalej len "smernica 98/34"). Hoci bola smernica 98/34 zrušená 7. októbra 2015 v súlade s článkom 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 23), na skutkový stav vo veci samej sa uplatňuje ratione temporis. Znenie článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535 je totiž v podstate rovnaké.

3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode ("smernica o elektronickom obchode") (Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 05/004, s. 23).

4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, s. 36).

5 Hoci v tomto stanovisku používam pojem "platforma" na označenie systému na vzájomné prepojenie vodičov a cestujúcich a na rezerváciu dopravných služieb, nemali by sa z neho vyvodzovať žiadne závery týkajúce sa povahy platformy. Tento pojem najmä neznamená, že ide o obyčajného sprostredkovateľa, keďže spoločnosť Uber nie je sprostredkovateľom, ako vysvetlím ďalej.

6 Pozri okrem informácií poskytnutých žalovanou vo veci samej Noto La Diega, G., "Uber law and awareness by design. An empirical study on online platforms and dehumanised negotiations", European Journal of Consumer Law, č. 2015/2, s. 383 až 413, najmä s. 407.

7 Pozri článok 90 ZFEÚ v spojení s článkom 58 ods. 1 ZFEÚ.

8 Článok 1 ods. 2 druhý pododsek druhá zarážka smernice 98/34. Zvýraznenie pridané.

9 Článok 2 písm. h) a článok 3 ods. 2 smernice 2000/31.

10 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2010, Ker-Optika (C-108/09, EU:C:2010:725, body 29 a 30).

11 Rozsudok z 2. decembra 2010 (C-108/09, EU:C:2010:725, body 22 a 28).

12 Spôsob, akým Uber funguje, je už predmetom rozsiahlych odborných prác. Pozri najmä Noto La Diega, G., op. cit.; Rogers, B., "The Social Cost of Uber", The University of Chicago Law Review Dialogue, 82/2015, s. 85 až 102; Gamet, L., "UberPop (†)", Droit social, 2015, s. 929; a Prassl, J. a Risak, M., "Uber, Taskrabbit a spol: Platformy ako zamestnávatelia? Rethinking the Legal Analysis of Crowdwork", Comparative Labor Law & Policy Journal, roč. 37 (2016), s. 619 až 651. Skutkové otázky týkajúce sa spôsobu fungovania spoločnosti Uber sú zrejmé aj z rozhodnutí vnútroštátnych súdov členských štátov, ako je napríklad rozsudok London Employment Tribunal z 28. októbra 2016, Aslam, Farrar a iní -v-Uber (vec 2202551/2015); rozhodnutie Audiencia Provincial de Madrid č. 15/2017 z 23. januára 2017 vo veci žaloby medzi spoločnosťou Uber a Asociación Madrileña del Taxi; a uznesenie Tribunale Ordinario di Milano z 2. júla 2015 (veci 35445/2015 a 36491/2015).

13 K pojmu kolaboratívnej ekonomiky pozri najmä Hatzopoulos, V. a Roma, S., "Caring for Sharing? The Collaborative Economy under EU Law", Common Market Law Review, č. 54, 2017, s. 81 až 128, s. 84 a nasl. Komisia navrhla definíciu tohto pojmu vo svojom oznámení s názvom "Európsky program pre hospodárstvo založené na spolupráci" (COM(2016) 356 final, s. 3). Keďže je však táto definícia taká široká, je otázne, či by sa dala použiť na označenie dostatočne diferencovaného typu činnosti, ktorý by si vyžadoval osobitný právny režim.

14 Spoločná jazda zahŕňa zdieľanie spoločnej cesty, ktorú určuje vodič, a nie cestujúci, výmenou za to, že vodičovi sa nanajvýš uhradí časť cestovných nákladov. Kontakt medzi vodičmi a potenciálnymi cestujúcimi uľahčujú online aplikácie. Ide teda o akýsi "autostop 2.0". V každom prípade nejde o zárobkovú činnosť.

15 Spoločnosť Uber popiera, že by poskytovala vozidlá vodičom, ale prostredníctvom svojej služby Ubermarketplace pôsobí ako sprostredkovateľ medzi vodičmi a firmami poskytujúcimi prenájom a lízing vozidiel.

16 Nie je však jasné, či ide o požiadavky vzťahujúce sa na vozidlá určené na platenú prepravu osôb alebo len o formality vzťahujúce sa na vozidlá na súkromné použitie.

17 Pozri rozsudok londýnskeho pracovného súdu uvedený v poznámke pod čiarou č. 12, bod 18.

18 Vysoký počet vodičov umožňuje dosiahnuť požadovaný výsledok bez toho, aby bolo potrebné vykonávať priamu a individuálnu kontrolu nad každým z nich. Na druhej strane vysoký počet cestujúcich zabezpečuje účinnú a relatívne objektívnu kontrolu správania vodičov, čím odbremeňuje platformu od tejto úlohy.

19 Nezaoberám sa tu klasifikáciou právneho vzťahu medzi spoločnosťou Uber a jej vodičmi, čo je vecou vnútroštátneho práva.

20 Pozri najmä rozsudok londýnskeho pracovného súdu uvedený v poznámke pod čiarou č. 12.

21 Alebo podobná platforma, keďže model, na ktorom je založený Uber, sa od svojho vzniku opakuje, hoci bez toho, aby dosiahol rovnaký význam.

22 Skutočnosť, že niektoré platformy uzatvárajú s hotelmi dohody o parite sadzieb, na základe ktorých sa hotely zaväzujú neponúkať inde nižšie sadzby ako na danej platforme, je nepodstatná. Tieto dohody nezahŕňajú stanovenie cien za služby zo strany platformy, ale záväzok týkajúci sa zaobchádzania s rôznymi obchodnými partnermi v súvislosti so sadzbami. Napriek tomu orgány pre hospodársku súťaž viacerých členských štátov spochybnili doložky o parite sadzieb, čo viedlo k vytvoreniu európskej pracovnej skupiny pre online rezervačné platformy pod záštitou Komisie.

23 Napríklad používanie toho istého algoritmu na výpočet ceny konkurentmi nie je samo o sebe nezákonné, ale môže vyvolať obavy zo sprisahania typu hub-and-spoke, keď sa zvýši sila platformy. Pokiaľ ide o možné problémy spojené s modelom Uber z hľadiska práva hospodárskej súťaže, pozri Hatzopoulos, V. a Roma, S., op. cit. s. 110 a 120, ako aj Ezrachi, A. a Stucke, M. E., "Artificial Intelligence & Collusion: CCLP Working Paper 40, Oxford 2015, s. 14. Pozri tiež rozsudky z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia (C-194/14 P, EU:C:2015:717), a z 21. januára 2016, Eturas a i. (C-74/14, EU:C:2016:42, body 27 a 28 a citovaná judikatúra), ako aj moje stanovisko v tejto veci (C-74/14, EU:C:2015:493).

24 Podotýkam, že podľa dostupných informácií bola služba UberPop v Holandsku, členskom štáte usadenia spoločnosti Uber BV, zakázaná rozsudkom College van Beroep voor het bedrijfsleven z 8. decembra 2014 (AWB 14/726, ECLI:NL:CBB:2014:450). Pozri Hatzopoulos, V., a Roma, S., op. cit. s. 91.

25 Pozri článok 3 ods. 1 a 2 smernice 2000/31.

26 Vrátane softvéru Greyball, ktorý umožňuje vyhnúť sa kontrolám zo strany úradov. Pozri "Uber využíva techniku na oklamanie úradov po celom svete", The New York Times zo 4. marca 2017.

27 Rozsudok z 15. októbra 2015 (C-168/14, EU:C:2015:685).

28 Pozri najmä vnútroštátne rozhodnutia uvedené v poznámke pod čiarou č. 12 tohto stanoviska.

29 Pozri moje poznámky k tejto otázke v bode 9 tohto stanoviska.

30 Pripomínam, že hlavné konanie sa netýka samotného fungovania aplikácie Uber, ale poskytovania služby UberPop v meste Barcelona.

31 Pozri najmä body 43 až 53 tohto stanoviska.

32 Pozri článok 3 ods. 2 smernice 2000/31 v spojení s článkom 2 písm. h) bodom ii) treťou zarážkou. Toto ustanovenie je potvrdené v odôvodnení 18 tejto smernice.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=198047&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=27803693

20. decembra 2017 (*)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 56 ZFEÚ - Článok 58 ods. 1 ZFEÚ - Služby v oblasti dopravy - Smernica 2006/123/ES - Služby na vnútornom trhu - Smernica 2000/31/ES - Smernica 98/34/ES - Služby informačnej spoločnosti - Sprostredkovateľská služba, ktorej cieľom je prepojiť neprofesionálnych vodičov, ktorí používajú vlastné vozidlo, s osobami, ktoré chcú cestovať v mestách, prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a za odplatu - Podmienka povolenia)

Vo veci C-434/15,

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Juzgado de lo Mercantil No 3 de Barcelona (Obchodný súd č. 3, Barcelona, Španielsko) rozhodnutím zo 16. júla 2015 a ktorý bol doručený Súdnemu dvoru 7. augusta 2015, v konaní

Asociación Profesional Élite Taxi

v

Uber Systems Spain SL,

SÚD (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda A. Tizzano, predsedovia komôr R. Silva de Lapuerta, M. Ilešič, J. L. da Cruz Vilaça, J. Malenovský a E. Levits, sudcovia E. Juhász, A. Borg Barthet, D. Šváby (spravodajca), C. Lycourgos, M. Vilaras a E. Regan,

Generálny advokát: Szpunar,

Registrátor: Ferreira, hlavný administrátor: M,

so zreteľom na písomný postup a po vypočutí 29. novembra 2016,

po zvážení pripomienok predložených v mene:

- Asociación Profesional Elite Taxi, M. Balagué Farré a D. Salmerón Porras, abogados, a J. A. López-Jurado González, procurador,

- Uber Systems Spain SL, advokáti: B. Le Bret a D. Calciu, advokáti: R. Allendesalazar Corcho, J.J. Montero Pascual, C. Fernández Vicién a I. Moreno-Tapia Rivas,

- španielskej vlády, ktorú zastupujú M. A. Sampol Pucurull a A. Rubio González,

- estónskej vlády, ktorú zastupuje N. Grünberg,

- Ireland, by E. Creedon, L. Williams and A. Joyce, acting as Agents, and A. Carroll, Barrister,

- gréckej vláde prostredníctvom M. Michelogiannakiho, ktorý koná ako splnomocnenec,

- francúzskej vlády, ktorú zastupujú D. Colas, G. de Bergues a R. Coesme,

- holandskej vlády, ktorú zastupujú H. Stergiou a M. Bulterman,

- poľskej vlády, ktorú zastupuje B. Majczyna,

- fínskej vlády, ktorú zastupuje S. Hartikainen,

- Európska komisia, É. Gippini Fournier, F. Wilman, J. Hottiaux a H. Tserepa-Lacombe, splnomocnení zástupcovia,

- Dozorný orgán EZVO, v zastúpení C. Zatschler, Ø. Bø a C. Perrin,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na zasadnutí 11. mája 2017,

poskytuje tieto údaje

Rozsudok

1 Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 56 ZFEÚ, článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 05/004, s. 23), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 217, s. 1; Mim. vyd. 05/004, s. 23). 18) (ďalej len "smernica 98/34"), článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 23) a článkom 2 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, s. 36).

2 Návrh bol podaný v konaní medzi Asociación Profesional Elite Taxi (ďalej len "Elite Taxi"), združením profesionálnych vodičov taxislužby v Barcelone (Španielsko), a Uber Systems Spain SL, spoločnosťou prepojenou s Uber Technologies Inc., týkajúcom sa poskytovania platenej služby spočívajúcej v spájaní neprofesionálnych vodičov, ktorí používajú vlastné vozidlo, s osobami, ktoré chcú uskutočniť mestskú prepravu, bez toho, aby boli držiteľmi akejkoľvek administratívnej licencie alebo povolenia.

Právne súvislosti

Právo EÚ

Smernica 98/34

3 Článok 1 ods. 2 smernice 98/34 stanovuje:

"Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto významy:

...

(2) "služba", akákoľvek služba informačnej spoločnosti, t. j. akákoľvek služba, ktorá sa bežne poskytuje za odplatu, na diaľku, elektronickými prostriedkami a na individuálnu žiadosť príjemcu služieb.

Na účely tejto definície:

- "na diaľku" znamená, že služba sa poskytuje bez súčasnej prítomnosti strán,

- "elektronickými prostriedkami" znamená, že služba je pôvodne odoslaná a prijatá v mieste určenia pomocou elektronického zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a ukladanie údajov a v plnom rozsahu sa prenáša, prenáša a prijíma po drôte, rádiom, optickými prostriedkami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami,

- "na individuálnu žiadosť príjemcu služieb" znamená, že služba sa poskytuje prostredníctvom prenosu údajov na individuálnu žiadosť.

Orientačný zoznam služieb, na ktoré sa táto definícia nevzťahuje, je uvedený v prílohe V.

...'

4 V súlade s článkami 10 a 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 2015, s. 1), bola smernica 98/34 zrušená 7. októbra 2015. Smernica 98/34 je však naďalej ratione temporis uplatniteľná na spor vo veci samej.

Smernica 2000/31

5 Článok 2 písm. a) smernice 2000/31 stanovuje, že na účely tejto smernice "služby informačnej spoločnosti" znamenajú služby v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 98/34.

6 V článku 3 ods. 2 a 4 smernice 2000/31 sa uvádza:

'2. Členské štáty nesmú z dôvodov, ktoré patria do koordinovanej oblasti, obmedzovať slobodu poskytovať služby informačnej spoločnosti z iného členského štátu.

...

4. Členské štáty môžu prijať opatrenia na odchýlenie sa od odseku 2 v súvislosti s danou službou informačnej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

(a) opatrenia sú:

(i) potrebné z jedného z týchto dôvodov:

- verejný poriadok, najmä predchádzanie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov vrátane ochrany maloletých a boja proti akémukoľvek podnecovaniu k nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboženstva alebo národnosti a porušovaniu ľudskej dôstojnosti jednotlivých osôb,

- ochranu verejného zdravia,

- verejnú bezpečnosť vrátane ochrany národnej bezpečnosti a obrany,

- ochranu spotrebiteľov vrátane investorov;

(ii) prijaté proti danej službe informačnej spoločnosti, ktorá poškodzuje ciele uvedené v bode i) alebo ktorá predstavuje vážne a závažné riziko poškodenia týchto cieľov;

(iii) primerané týmto cieľom;

(b) pred prijatím príslušných opatrení a bez toho, aby bolo dotknuté súdne konanie vrátane predbežného konania a úkonov vykonaných v rámci vyšetrovania trestného činu, členský štát:

- požiadal členský štát uvedený v odseku 1, aby prijal opatrenia, a tento členský štát takéto opatrenia neprijal alebo boli nedostatočné,

- oznámila Komisii a členskému štátu uvedenému v odseku 1 svoj zámer prijať takéto opatrenia.

Smernica 2006/123

7 Podľa odôvodnenia 21 smernice 2006/123 "dopravné služby vrátane mestskej dopravy, taxislužieb a sanitiek, ako aj prístavných služieb by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice".

8 V článku 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123 sa stanovuje, že smernica sa nevzťahuje na služby v oblasti dopravy vrátane prístavných služieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti hlavy V tretej časti Zmluvy o ES, ktorá je teraz hlavou VI tretej časti Zmluvy o FEÚ.

9 Podľa článku 9 ods. 1 smernice 2006/123, ktorý patrí do jej kapitoly III s názvom "Sloboda usadiť sa pre poskytovateľov":

"Členské štáty nepodmieňujú prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie systémom povolení, pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky:

(a) systém udeľovania povolení nediskriminuje príslušného poskytovateľa;

(b) potreba autorizačného systému je odôvodnená naliehavým dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu;

(c) sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť menej obmedzujúcim opatrením, najmä preto, že následná kontrola by sa uskutočnila príliš neskoro na to, aby bola skutočne účinná.

10 V kapitole IV smernice s názvom "Voľný pohyb služieb" sa v článku 16 stanovujú postupy, ktoré umožňujú poskytovateľom služieb poskytovať služby v inom členskom štáte, než v ktorom sú usadení.

Španielske právo

11 V metropolitnej oblasti Barcelony sa taxislužba riadi zákonom Ley 19/2003 del Taxi (zákon č. 19/2003 o taxislužbe) zo 4. júla 2003 (DOGC č. 3926 zo 16. júla 2003 a BOE č. 189 z 8. augusta 2003) a nariadením Reglamento Metropolitano del Taxi (nariadenie o taxislužbe v metropolitnej oblasti Barcelony) z 22. júla 2004, ktoré prijal Consell Metropolitá of the Entitat Metropolitana de Transport de Barcelona (správna rada riadiaceho orgánu dopravy pre metropolitnú oblasť Barcelony, Španielsko).

12 Podľa článku 4 tohto zákona:

'1. Poskytovanie mestskej taxislužby podlieha predchádzajúcemu udeleniu licencie, ktorá oprávňuje držiteľa licencie na každé vozidlo určené na vykonávanie tejto činnosti.

2. Licencie na poskytovanie mestskej taxislužby vydávajú mestské úrady alebo príslušné miestne orgány na území, kde sa činnosť vykonáva.
3. Poskytovanie služieb medzimestskej taxislužby podlieha predchádzajúcemu udeleniu príslušného povolenia, ktoré vydáva ministerstvo dopravy regionálnej vlády. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13 Dňa 29. októbra 2014 podala spoločnosť Elite Taxi na Juzgado de lo Mercantil No 3 de Barcelona (Obchodný súd č. 3 v Barcelone, Španielsko) žalobu, ktorou sa domáhala, aby tento súd určil, že činnosť spoločnosti Uber Systems Spain porušuje platnú právnu úpravu a predstavuje klamlivé konanie a konanie nekalej súťaže v zmysle Ley 3/1991 de Competencia Desleal (Zákon č. 3/1991 o nekalej súťaži) z 10. januára 1991. Elite Taxi tiež navrhuje, aby bolo spoločnosti Uber Systems Spain nariadené ukončiť jej nekalé konanie spočívajúce v podpore iných spoločností v skupine poskytovaním služieb rezervácie na požiadanie prostredníctvom mobilných zariadení a internetu. Nakoniec žiada, aby súd zakázal spoločnosti Uber Systems Spain vykonávať takúto činnosť v budúcnosti.

14 Juzgado de lo Mercantil No 3 de Barcelona (Obchodný súd č. 3 v Barcelone) na úvod uviedol, že hoci spoločnosť Uber Systems Spain vykonáva svoju činnosť v Španielsku, táto činnosť je spojená s medzinárodnou platformou, čo odôvodňuje posúdenie konania tejto spoločnosti na úrovni EÚ. Ďalej uviedol, že ani spoločnosť Uber Systems Spain, ani neprofesionálni vodiči dotknutých vozidiel nemajú licencie a oprávnenia požadované podľa nariadenia o taxislužbe v metropolitnej oblasti Barcelony z 22. júla 2004.

15 S cieľom určiť, či praktiky spoločnosti Uber Systems Spain a prepojených spoločností (ďalej len "Uber") možno kvalifikovať ako nekalé praktiky, ktoré porušujú španielske pravidlá hospodárskej súťaže, považuje Juzgado de lo Mercantil No 3 de Barcelona (Obchodný súd č. 3 v Barcelone) za potrebné zistiť, či spoločnosť Uber potrebuje predchádzajúce správne povolenie. Na tento účel sa súd domnieva, že je potrebné určiť, či služby poskytované touto spoločnosťou treba považovať za dopravné služby, služby informačnej spoločnosti alebo za kombináciu oboch. Podľa súdu to, či sa môže vyžadovať predchádzajúce správne povolenie, závisí od prijatej klasifikácie. Vnútroštátny súd sa najmä domnieva, že ak by sa na spornú službu vzťahovala smernica 2006/123 alebo smernica 98/34, praktiky spoločnosti Uber by nemohli byť považované za nekalé praktiky.

16 V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že Uber kontaktuje alebo sa spája s neprofesionálnymi vodičmi, ktorým poskytuje niekoľko softvérových nástrojov - rozhranie -, ktoré im následne umožňuje spájať sa s osobami, ktoré chcú uskutočniť mestské jazdy a ktoré získajú prístup k službe prostredníctvom rovnomennej softvérovej aplikácie. Podľa súdu je činnosť spoločnosti Uber zameraná na dosahovanie zisku.

17 Vnútroštátny súd tiež uvádza, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa v žiadnom prípade netýka týchto skutkových okolností, ale výlučne právnej kvalifikácie spornej služby.

18 V dôsledku toho Juzgado de lo Mercantil No 3 de Barcelona (Obchodný súd č. 3 v Barcelone) rozhodol o prerušení konania a o predložení nasledujúcich prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru:

"(1) Keďže článok 2 ods. 2 písm. d) [smernice 2006/123] vylučuje dopravné činnosti z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, musí činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku spoločnosťou [Uber Systems Spain], ktorá spočíva v sprostredkovaní medzi vlastníkom vozidla a osobou, ktorá potrebuje uskutočniť cestu v rámci mesta, prostredníctvom správy IT zdrojov - podľa slov spoločnosti [Uber Systems Spain], "rozhranie smartfónu a technologickej platformy" a softvérovej aplikácie - ktoré im umožňujú vzájomné spojenie, treba považovať len za dopravnú službu alebo ju treba považovať za elektronickú sprostredkovateľskú službu alebo službu informačnej spoločnosti v zmysle článku 1 ods. 2 [smernice 98/34]?

(2) Možno v rámci identifikácie právnej povahy tejto činnosti považovať ... čiastočne za službu informačnej spoločnosti, a ak áno, mala by sa na elektronickú sprostredkovateľskú službu vzťahovať zásada slobodného poskytovania služieb zaručená v právnych predpisoch [EÚ] - článok 56 ZFEÚ a smernice [2006/123] a ... [2000/31]?

(3) Ak by sa služba poskytovaná spoločnosťou [Uber Systems Spain] nepovažovala za dopravnú službu, a teda by sa na ňu vzťahovali prípady, na ktoré sa vzťahuje smernica 2006/123, je článok 15 zákona [č. 3/1991] o nekalej súťaži [z 10. januára 1991] - týkajúci sa porušenia pravidiel upravujúcich hospodársku súťaž - v rozpore so smernicou 2006/123, konkrétne článku 9 o slobode usadiť sa a o systémoch povolení, keď sa odkazuje na vnútroštátne zákony alebo právne predpisy bez toho, aby sa zohľadnila skutočnosť, že systém získavania licencií, povolení a oprávnení nesmie byť v žiadnom prípade obmedzujúci alebo neprimeraný, t. j. nesmie bezdôvodne obmedzovať zásadu slobody usadiť sa?

(4) Ak sa potvrdí, že smernica [2000/31] je uplatniteľná na službu poskytovanú spoločnosťou [Uber Systems Spain], sú obmedzenia v jednom členskom štáte, pokiaľ ide o slobodu poskytovať elektronickú sprostredkovateľskú službu z iného členského štátu, vo forme podmienenia služby povolením alebo licenciou alebo vo forme zákazu poskytovania elektronickej sprostredkovateľskej služby na základe uplatnenia vnútroštátnych právnych predpisov o nekalej súťaži, platnými opatreniami, ktoré predstavujú výnimky z článku 3 ods. 2 smernice [2000/31] v súlade s jej článkom 3 ods. 4?

Právomoc Súdneho dvora

19 Elite Taxi tvrdí, že právna kvalifikácia služby poskytovanej spoločnosťou Uber nepatrí do právomoci Súdneho dvora, pretože táto kvalifikácia si vyžaduje rozhodnutie o skutkových otázkach. Za týchto okolností podľa Elite Taxi Súdny dvor nemá právomoc odpovedať na položené otázky.

20 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vnútroštátny súd jasne uviedol, ako vyplýva z bodu 17 vyššie, že jeho otázky sa týkajú výlučne právnej kvalifikácie dotknutého plnenia, a nie zistenia alebo posúdenia skutkového stavu sporu vo veci samej. Kvalifikácia skutkových okolností zistených týmto súdom podľa práva Únie však zahŕňa výklad práva Únie, na ktorý je v rámci konania stanoveného v článku 267 ZFEÚ príslušný Súdny dvor (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2015, Banif Plus Bank, C-312/14, EU:C:2015:794, body 51 a 52).

21 Súdny dvor má preto právomoc odpovedať na položené otázky.

Preskúmanie predložených otázok

Prípustnosť

22 Španielska, grécka, holandská, poľská a fínska vláda, Európska komisia a Dozorný orgán EZVO konštatujú, že rozhodnutie o odvolaní nie je dostatočne presné, pokiaľ ide o uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy, ako aj o povahu činností dotknutých vo veci samej.

23 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je úplne zrejmé, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť so skutočným stavom veci samej alebo s jej účelom, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkový alebo právny materiál potrebný na to, aby mohol užitočne odpovedať na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudok z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania, C-74/16, EU:C:2017:715):C:2017:496, bod 25).

24 Pokiaľ ide o posledný bod, potreba poskytnúť výklad práva Únie, ktorý bude užitočný pre vnútroštátny súd, vyžaduje, aby tento súd podľa článku 94 písm. a) a b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vymedzil skutkový a legislatívny kontext otázok, ktoré kladie, alebo aspoň vysvetlil skutkové okolnosti, z ktorých tieto otázky vychádzajú (pozri rozsudok z 10. mája 2017, de Lobkowicz, C-690/15, EU:C:2017:355, bod 28).

25 Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora informácie uvedené v uzneseniach o nariadení prejudiciálneho konania nielen umožňujú Súdnemu dvoru poskytnúť užitočné odpovede, ale slúžia aj na to, aby vlády členských štátov a iné zainteresované osoby mali možnosť predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Je úlohou Súdneho dvora zabezpečiť, aby táto možnosť bola zachovaná, keďže podľa článku 23 sa zainteresovaným stranám oznamujú len uznesenia o postúpení veci spolu s prekladom do úradného jazyka každého členského štátu, avšak s výnimkou prípadného spisu, ktorý môže Súdnemu dvoru zaslať vnútroštátny súd (rozsudok zo 4. mája 2016, Pillbox 38, C-477/14, EU:C:2016:324, bod 26 a citovaná judikatúra).

26 V prejednávanej veci treba konštatovať, že uznesenie o nariadení prejudiciálneho konania je síce stručné, pokiaľ ide o odkaz na príslušné vnútroštátne ustanovenia, slúži však na určenie tých, ktoré sa môžu vzťahovať na poskytovanie služby, o ktorú ide vo veci samej, z čoho vyplýva, že na tento účel je potrebné povolenie alebo predchádzajúce správne povolenie.

27 Podobne aj opis služby poskytovanej spoločnosťou Uber, ktorého obsah vnútroštátny súd uviedol v bode 16 vyššie, je dostatočne presný.

28 Nakoniec vnútroštátny súd v súlade s článkom 94 písm. c) rokovacieho poriadku presne uvedie dôvody svojej neistoty, pokiaľ ide o výklad práva Únie.

29 V dôsledku toho je potrebné konštatovať, že uznesenie o predložení prejudiciálnej otázky obsahuje skutkový a právny materiál potrebný na to, aby Súdny dvor mohol dať vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď a aby zainteresované osoby mohli v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 25 zaujať užitočné stanovisko k otázkam predloženým Súdnemu dvoru.

30 Poľská vláda tiež vyjadruje pochybnosti o uplatniteľnosti článku 56 ZFEÚ na prejednávanú vec, okrem iného z dôvodu, že vec vo veci samej je údajne čisto vnútornou záležitosťou.

31 Z uznesenia o nariadení prejudiciálneho konania, najmä z informácií uvedených v bode 14 vyššie, ako aj z ostatných dokumentov nachádzajúcich sa v spise Súdneho dvora však vyplýva, že služba dotknutá vo veci samej je poskytovaná prostredníctvom spoločnosti, ktorá pôsobí v inom členskom štáte, konkrétne v Holandskom kráľovstve.

32 Za týchto okolností treba návrh na začatie prejudiciálneho konania považovať za prípustný.

Látka

33 Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba posudzovať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 56 ZFEÚ v spojení s článkom 58 ods. 1 ZFEÚ, ako aj článok 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123 a článok 1 ods. 2 smernice 98/34, na ktorý odkazuje článok 2 písm. a) smernice 2000/31, vykladať v tom zmysle, že taká sprostredkovateľská služba, o akú ide vo veci samej, ktorej cieľom je spojenie, prostredníctvom aplikácie na smartfóne a za odplatu neprofesionálnych vodičov využívajúcich vlastné vozidlo s osobami, ktoré chcú uskutočniť mestské cesty, treba kvalifikovať ako "službu v oblasti dopravy" v zmysle článku 58 ods. 1 ZFEÚ, a teda vylúčiť ju z pôsobnosti článku 56 ZFEÚ, smernice 2006/123 a smernice 2000/31, alebo naopak, či sa na túto službu vzťahujú článok 56 ZFEÚ, smernica 2006/123 a smernica 2000/31.

34 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sprostredkovateľská služba spočívajúca v spojení neprofesionálneho vodiča, ktorý používa vlastné vozidlo, s osobou, ktorá chce uskutočniť mestskú cestu, je v zásade oddelená služba od dopravnej služby spočívajúcej vo fyzickom premiestnení osôb alebo tovaru z jedného miesta na druhé prostredníctvom vozidla. Treba dodať, že každá z týchto služieb, posudzovaná samostatne, môže byť spojená s rôznymi smernicami alebo ustanoveniami Zmluvy o FEÚ o slobodnom poskytovaní služieb, ako to uvažuje vnútroštátny súd.

35 Preto sprostredkovateľská služba, ktorá umožňuje prostredníctvom aplikácie smartfónu prenos informácií týkajúcich sa rezervácie dopravnej služby medzi cestujúcim a neprofesionálnym vodičom, ktorý vykoná prepravu vlastným vozidlom, v zásade spĺňa kritériá na klasifikáciu ako "služba informačnej spoločnosti" v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 98/34 a článku 2 písm. a) smernice 2000/31. Táto sprostredkovateľská služba je podľa definície uvedenej v článku 1 ods. 2 smernice 98/34 "služba, ktorá sa obvykle poskytuje za odplatu, na diaľku, elektronickými prostriedkami a na individuálnu žiadosť príjemcu služieb".

36 Naproti tomu služby neverejnej mestskej dopravy, akou je taxislužba, musia byť kvalifikované ako "služby v oblasti dopravy" v zmysle článku 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123 v zmysle jej odôvodnenia 21 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 2015, Trijber a Harmsen, C-340/14 a C-341/14, EU:C:2015:641, bod 49).

37 Je však potrebné konštatovať, že služba, akou je služba vo veci samej, je viac ako sprostredkovateľská služba spočívajúca v tom, že prostredníctvom aplikácie pre smartfóny spája neprofesionálneho vodiča, ktorý používa vlastné vozidlo, s osobou, ktorá chce uskutočniť mestskú cestu.

38 V situácii, o akú ide vo veci samej, keď cestujúcich prepravujú neprofesionálni vodiči vlastným vozidlom, poskytovateľ tejto sprostredkovateľskej služby zároveň ponúka služby mestskej dopravy, ktoré sprístupňuje najmä prostredníctvom takých softvérových nástrojov, ako je aplikácia dotknutá vo veci samej, a ktorých všeobecnú prevádzku organizuje v prospech osôb, ktoré chcú prijať túto ponuku na uskutočnenie mestskej cesty.

39 V tejto súvislosti z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že sprostredkovateľská služba poskytovaná spoločnosťou Uber je založená na výbere neprofesionálnych vodičov využívajúcich vlastné vozidlo, ktorým táto spoločnosť poskytuje aplikáciu, bez ktorej i) by títo vodiči neboli vedení k poskytovaniu dopravných služieb a ii) osoby, ktoré chcú uskutočniť mestskú dopravu, by nevyužili služby poskytované týmito vodičmi. Okrem toho má Uber rozhodujúci vplyv na podmienky, za ktorých títo vodiči poskytujú uvedené služby. V poslednom bode sa okrem iného zdá, že Uber určuje prostredníctvom rovnomennej aplikácie prinajmenšom maximálnu výšku cestovného, že spoločnosť dostáva túto sumu od klienta pred tým, ako jej časť vyplatí neprofesionálnemu vodičovi vozidla, a že vykonáva určitú kontrolu kvality vozidiel, vodičov a ich správania, čo môže za určitých okolností viesť k ich vylúčeniu.

40 Táto sprostredkovateľská služba sa teda musí považovať za neoddeliteľnú súčasť celkovej služby, ktorej hlavnou zložkou je dopravná služba, a preto sa musí kvalifikovať nie ako "služba informačnej spoločnosti" v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 98/34, na ktorú odkazuje článok 2 písm. a) smernice 2000/31, ale ako "služba v oblasti dopravy" v zmysle článku 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123.

41 Túto kvalifikáciu skutočne potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej pojem "služby v oblasti dopravy" zahŕňa nielen samotné dopravné služby, ale aj každú službu, ktorá je neodmysliteľne spojená s akýmkoľvek fyzickým úkonom premiestňovania osôb alebo tovaru z jedného miesta na druhé dopravnými prostriedkami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2015, Grupo Itevelesa a i., C-168/14, EU:C:2015:45):C:2015:685, body 45 a 46, a stanovisko 2/15 (Dohoda o voľnom obchode so Singapurom) zo 16. mája 2017, EU:C:2017:376, bod 61).

42 V dôsledku toho sa smernica 2000/31 neuplatňuje na takú sprostredkovateľskú službu, o akú ide vo veci samej.

43 Takáto služba, pokiaľ je klasifikovaná ako "služba v oblasti dopravy", nespadá ani pod smernicu 2006/123, keďže tento druh služby je výslovne vylúčený z rozsahu pôsobnosti tejto smernice podľa jej článku 2 ods. 2 písm. d).

44 Okrem toho, keďže sprostredkovateľská služba, o ktorú ide vo veci samej, má byť kvalifikovaná ako "služba v oblasti dopravy", nevzťahuje sa na ňu článok 56 ZFEÚ o slobodnom poskytovaní služieb vo všeobecnosti, ale článok 58 ods. 1 ZFEÚ, ktorý je osobitným ustanovením, podľa ktorého "slobodné poskytovanie služieb v oblasti dopravy sa riadi ustanoveniami hlavy týkajúcimi sa dopravy" (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2010, Yellow Cab Verkehrsbetrieb, C-338/09, EU:C:2010:7):C:2010:814, bod 29 a citovanú judikatúru).

45 Uplatnenie zásady upravujúcej slobodu poskytovania služieb sa teda podľa Zmluvy o FEÚ musí dosiahnuť vykonávaním spoločnej dopravnej politiky (rozsudok z 22. decembra 2010, Yellow Cab Verkehrsbetrieb, C-338/09, EU:C:2010:814, bod 30 a citovaná judikatúra).

46 Treba však uviesť, že v prípade služieb mestskej hromadnej dopravy, ktoré nie sú verejnými službami, a služieb, ktoré sú s týmito službami neoddeliteľne spojené, ako je sprostredkovateľská služba, o ktorú ide vo veci samej, nedošlo k prijatiu spoločných pravidiel alebo iných opatrení Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie na základe článku 91 ods. 1 ZFEÚ.

47 Z toho vyplýva, že za súčasného stavu práva Únie prináleží členským štátom upraviť podmienky poskytovania takých sprostredkovateľských služieb, o aké ide vo veci samej, v súlade so všeobecnými pravidlami Zmluvy o FEÚ.

48 Na prvú a druhú otázku treba teda odpovedať tak, že článok 56 ZFEÚ v spojení s článkom 58 ods. 1 ZFEÚ, ako aj článok 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123 a článok 1 ods. 2 smernice 98/34, na ktorý odkazuje článok 2 písm. a) smernice 2000/31, sa majú vykladať v tom zmysle, že sprostredkovateľská služba, akou je služba dotknutá vo veci samej, ktorej účelom je spojiť prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a za odplatu neprofesionálnych vodičov, ktorí používajú vlastné vozidlo, s osobami, ktoré chcú uskutočniť mestské cesty, sa musí považovať za neoddeliteľne spojenú s dopravnou službou, a preto ju treba kvalifikovať ako "službu v oblasti dopravy" v zmysle článku 58 ods. 1 ZFEÚ. V dôsledku toho musí byť takáto služba vylúčená z pôsobnosti článku 56 ZFEÚ, smernice 2006/123 a smernice 2000/31.

49 Vzhľadom na odpoveď na prvú a druhú otázku nie je potrebné odpovedať na tretiu a štvrtú otázku, ktoré boli položené za predpokladu, že sa uplatňuje smernica 2006/123 alebo smernica 2000/31.

Náklady

50 Keďže toto konanie je pre účastníkov konania vo veci samej jedným z krokov v konaní pred vnútroštátnym súdom, rozhodnutie o trovách konania prináleží tomuto súdu. Iné trovy konania, ako trovy konania týchto účastníkov konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru, nie sú nahraditeľné.

Na základe týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Článok 56 ZFEÚ v spojení s článkom 58 ods. 1 ZFEÚ, ako aj článok 2 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu a článok 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998, na ktorú sa vzťahuje článok 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti, najmä o elektronickom obchode na vnútornom trhu (ďalej len "smernica o elektronickom obchode"), sa má vykladať v tom zmysle, že taká sprostredkovateľská služba, o akú ide vo veci samej, ktorej účelom je spojiť prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a za odplatu neprofesionálnych vodičov využívajúcich vlastné vozidlo s osobami, ktoré chcú uskutočniť mestskú dopravu, sa má považovať za službu, ktorá je svojou podstatou spojená s dopravnou službou, a preto sa má kvalifikovať ako "služba v oblasti dopravy" v zmysle článku 58 ods. 1 ZFEÚ. V dôsledku toho musí byť takáto služba vylúčená z pôsobnosti článku 56 ZFEÚ, smernice 2006/123 a smernice 2000/31.