Právne závery o fungovaní internetových platforiem súvisiacich s dopravnými službami na základe prípadu Star Taxi

STANOVISKO GENERÁLNEHO ADVOKÁTA SZPUNARA

https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf;jsessionid=1B1ECA1D19F674B9B5A28F3FFB93686C?text=&docid=230875&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=27754592

doručené 10. septembra 2020 (1)

Vec C-62/19

Star Taxi App SRL

v

Unitatea Administrativ Teritorială Municipiul Bucureşti prin Primar General,

Consiliul General al Municipiului Bucureşti,

zainteresované strany

IB,

Camera Naţională a Taximetriştilor din România,

D'Artex Star SRL,

Auto Cobălcescu SRL,

Cristaxi Service SRL

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania)
z Tribunalul București (Krajský súd, Bukurešť, Rumunsko)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica (EÚ) 2015/1535 - Článok 1 ods. 1 písm. b) - Pojem "služby informačnej spoločnosti" - Služba, ktorá umožňuje zákazníkom taxislužby priamy kontakt s taxikármi - Povinná rezervačná služba pre taxislužby oprávnených dopravcov - Článok 1 ods. 1 písm. e) - Pravidlo o službách - Oznamovacia povinnosť - Smernica 2000/31/ES - Článok 4 - Predbežné povolenie - Systémy udeľovania povolení, ktoré nie sú osobitne a výlučne zamerané na služby informačnej spoločnosti - Smernica 2006/123/ES - Články 9 a 10 - Systémy udeľovania povolení na činnosti v oblasti služieb)

Úvod

1. Právne predpisy EÚ stanovujú osobitné pravidlá pre špecifickú kategóriu služieb, konkrétne pre služby "informačnej spoločnosti", t. j. služby poskytované na diaľku elektronickými prostriedkami alebo, zjednodušene povedané, najmä prostredníctvom internetu. Podľa právnych predpisov EÚ sa na takéto služby vzťahuje zásada vzájomného uznávania medzi členskými štátmi, ako aj viaceré uľahčenia, pokiaľ ide o usadenie sa v príslušných členských štátoch pôvodu poskytovateľov.
2. Nie vždy je však jednoduché rozlíšiť medzi službou informačnej spoločnosti a "tradičnou" službou, keď rôzne druhy služieb tvoria neoddeliteľnú súčasť zloženej služby. To je najmä prípad služieb mestskej dopravy rezervovaných elektronickými prostriedkami. Súdny dvor už mal možnosť poskytnúť určité usmernenia týkajúce sa tohto rozlišovania za špecifických okolností. (2) Takéto usmernenie sa však nemusí nevyhnutne uplatňovať za rôznych okolností.
3. Druhá ťažkosť sa objavuje v prípadoch, keď vnútroštátne pravidlá upravujú "tradičné" služby rovnakej ekonomickej povahy ako služby informačnej spoločnosti. Preto je potrebné určiť, do akej miery a prípadne za akých okolností právo EÚ umožňuje, aby sa tieto pravidlá uplatňovali na druhú kategóriu služieb. Ďalšia otázka vzniká v prípade pochybností, či pravidlá prijaté na reguláciu "tradičných" služieb sú skutočne určené na uplatňovanie na služby informačnej spoločnosti z dôvodu ich špecifickosti alebo novosti. (3)
4. Všetky tieto rôzne otázky sa objavujú v tejto veci, a tak dávajú Súdnemu dvoru príležitosť objasniť svoju judikatúru v tejto veci. Právny kontext Právo Únie
5. Podľa článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode): (4)

"Na účely tejto smernice majú nasledujúce pojmy tento význam:

(a) "služby informačnej spoločnosti": služby v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 98/34/ES v znení smernice 98/48/ES; [(5)]

6. Článok 4 tejto smernice stanovuje:

'1. Členské štáty zabezpečia, aby začatie a vykonávanie činnosti poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti nepodliehalo predchádzajúcemu povoleniu alebo akejkoľvek inej požiadavke s rovnocenným účinkom.

2. Odsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté systémy udeľovania povolení, ktoré nie sú osobitne a výlučne zamerané na služby informačnej spoločnosti...
3. V článku 2 ods. 1 a článku 2 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (6) sa stanovuje:

'1. Táto smernica sa vzťahuje na služby poskytované poskytovateľmi usadenými v členskom štáte.

2. Táto smernica sa nevzťahuje na tieto činnosti:

...

(d) služby v oblasti dopravy vrátane prístavných služieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti hlavy [VI] [ZFEÚ];

...'

8. Podľa článku 3 ods. 1 prvej vety tejto smernice:

"Ak sú ustanovenia tejto smernice v rozpore s ustanovením iného aktu Spoločenstva, ktorý upravuje osobitné aspekty prístupu k činnosti v oblasti služieb alebo jej výkonu v osobitných odvetviach alebo pre osobitné povolania, ustanovenie iného aktu Spoločenstva má prednosť a uplatňuje sa na tieto osobitné odvetvia alebo povolania.

9. Článok 9 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

'1. Členské štáty nepodmieňujú prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie systémom povolení, pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky:

(a) systém udeľovania povolení nediskriminuje príslušného poskytovateľa;

(b) potreba autorizačného systému je odôvodnená naliehavým dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu;

(c) sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť menej obmedzujúcim opatrením, najmä preto, že následná kontrola by sa uskutočnila príliš neskoro na to, aby bola skutočne účinná.

10. Napokon, v článku 10 ods. 1 a 2 tejto smernice sa uvádza:

'1. Povoľovacie systémy sa zakladajú na kritériách, ktoré vylučujú, aby príslušné orgány vykonávali svoju právomoc posudzovať svojvoľne.

2. Kritériá uvedené v odseku 1 sú:

(a) nediskriminačné;

(b) odôvodnené naliehavým dôvodom verejného záujmu;

(c) primerané tomuto cieľu verejného záujmu;

(d) jasné a jednoznačné;

(e) cieľ;

(f) vopred zverejnené;

(g) transparentné a prístupné.

11. V článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (7), sa stanovuje

'1. Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto definície:

...

(b) "služba" je akákoľvek služba informačnej spoločnosti, t. j. akákoľvek služba, ktorá sa bežne poskytuje za odplatu, na diaľku, elektronickými prostriedkami a na individuálnu žiadosť príjemcu služieb.

Na účely tejto definície:

(i) "na diaľku" znamená, že služba sa poskytuje bez súčasnej prítomnosti strán;

(ii) "elektronickými prostriedkami" znamená, že služba je pôvodne odoslaná a prijatá v mieste určenia prostredníctvom elektronického zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a ukladanie údajov a je v plnom rozsahu prenášaná, prenášaná a prijímaná po drôte, rádiom, optickými prostriedkami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami;

(iii) "na individuálnu žiadosť príjemcu služieb" znamená, že služba sa poskytuje prostredníctvom prenosu údajov na individuálnu žiadosť.

Orientačný zoznam služieb, na ktoré sa táto definícia nevzťahuje, je uvedený v prílohe I;

...

(e) "pravidlo o službách" znamená požiadavku všeobecnej povahy týkajúcu sa začatia a vykonávania činností v oblasti služieb v zmysle písmena b), najmä ustanovenia týkajúce sa poskytovateľa služieb, služieb a príjemcu služieb, s výnimkou akýchkoľvek pravidiel, ktoré nie sú osobitne zamerané na služby vymedzené v tomto písmene.

Na účely tejto definície:

(i) predpis sa považuje za osobitne zameraný na služby informačnej spoločnosti, ak so zreteľom na jeho odôvodnenie a normatívnu časť je osobitným cieľom a predmetom všetkých alebo niektorých jeho jednotlivých ustanovení výslovná a cielená regulácia takýchto služieb;

(ii) pravidlo sa nepovažuje za osobitne zamerané na služby informačnej spoločnosti, ak má na tieto služby len nepriamy alebo náhodný vplyv;

(f) "technický predpis" znamená technické špecifikácie a iné požiadavky alebo pravidlá týkajúce sa služieb vrátane príslušných správnych predpisov, ktorých dodržiavanie je de jure alebo de facto povinné v prípade uvádzania na trh, poskytovania služby, usadenia sa prevádzkovateľa služby alebo používania v členskom štáte alebo jeho väčšej časti, ako aj zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia členských štátov, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v článku 7, zakazujúce výrobu, dovoz, uvádzanie na trh alebo používanie výrobku alebo zakazujúce poskytovanie alebo používanie služby alebo usadenie sa ako poskytovateľ služby.

...

Ide o technické predpisy uložené orgánmi určenými členskými štátmi, ktoré sú uvedené v zozname vypracovanom a prípadne aktualizovanom Komisiou v rámci výboru uvedeného v článku 2.

...'

12. Podľa článku 5 ods. 1 prvého pododseku tejto smernice:

"S výhradou článku 7 členské štáty bezodkladne oznámia Komisii každý návrh technického predpisu okrem prípadov, keď sa ním len transponuje úplné znenie medzinárodnej alebo európskej normy, pričom v takom prípade postačí informácia o príslušnej norme; takisto poskytnú Komisii vyhlásenie o dôvodoch, pre ktoré je prijatie takéhoto technického predpisu potrebné, ak tieto dôvody neboli jasne uvedené už v návrhu.

13. Napokon, článok 10 smernice stanovuje:

"Smernica 98/34/ES zmenená a doplnená aktmi uvedenými v časti A prílohy III k tejto smernici sa zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva uvedených v časti B prílohy III k zrušenej smernici a v časti B prílohy III k tejto smernici.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s korelačnou tabuľkou uvedenou v prílohe IV.

Rumunské právo

14. V článku 1a písm. j) a článku 15 Legea nr. 38/2003 privind transportul în regim de taxi și în regim de închiriere (Zákon č. 38/2003 o preprave taxislužbou a nájomnými vozidlami) z 20. januára 2003 (8) (ďalej len "zákon č. 38/2003") sa stanovuje

"Článok 1a

...

(j) dispečing taxislužby (ďalej len "dispečing") znamená činnosť súvisiacu s taxislužbou, ktorá spočíva v prijímaní objednávok zákazníkov telefonicky alebo iným spôsobom a ich odovzdávaní vodičovi taxislužby prostredníctvom obojsmernej vysielačky;

...

Článok 15

1. Dispečing taxislužby môže na území, na ktoré sa vzťahuje povolenie, vykonávať len právnická osoba (ďalej len "rezervačné stredisko"), ktorá má povolenie udelené príslušným orgánom v súlade s týmto zákonom.
2. Povolenie na prevádzkovanie taxislužby možno získať po predložení týchto dokumentov:

(a) kópiu osvedčenia o registrácii vydaného obchodným registrom;

(b) čestné vyhlásenie prevádzkovateľa taxislužby alebo nájomnej dopravy, že rezervačné stredisko je vybavené potrebnými technickými prostriedkami, obojsmernou vysielačkou, zabezpečenou rádiovou frekvenciou, oprávneným personálom a potrebnými priestormi;

(c) kópiu osvedčenia rádiotelefonistu pre zamestnancov strediska objednávania taxislužby, ktoré vydal príslušný komunikačný orgán;

(d) kópiu povolenia na používanie rádiových frekvencií vydaného príslušným orgánom.

...

5. Oprávnení dopravcovia poskytujúci taxislužbu využívajú rezervačné stredisko v súlade s týmto zákonom na základe zmluvy o dispečingu uzavretej s týmto strediskom za nediskriminačných podmienok.
6. Dispečerské služby sú povinné pre všetky taxislužby oprávnených dopravcov, ktorí pôsobia v oblasti okrem oblastí, kde bolo vydaných menej ako 100 licencií na taxislužbu alebo kde je táto služba dobrovoľná.

...

8. Zmluvy o prevádzkovaní taxislužby uzatvorené s oprávnenými dopravcami musia obsahovať podmienky, ktoré stanovujú povinnosti zmluvných strán dodržiavať pravidlá kvality a zákonnosti poskytovaných služieb a dohodnuté ceny.
9. Taxislužby obsluhované rezervačným centrom môžu poskytovať prepravné služby na základe paušálneho cestovného alebo tarifného sadzobníka v závislosti od kategórie vozidla v súlade s dispečerskou zmluvou.
10. Rezervačné stredisko dodá oprávneným dopravcom, ktorým poskytuje služby, obojsmernú vysielačku na inštaláciu do vozidiel taxislužby na základe nájomnej zmluvy uzavretej za nediskriminačných podmienok.
11. V obci Bukurešť (Rumunsko) taxislužbu reguluje Hotărârea Consiliului General al Municipiului București nr. 178/2008 privind aprobarea Regulamentului-cadru, a Caietului de sarcini și a contractului de atribuire în gestiune delegată pentru organizarea și executarea serviciului public de transport local în regim de taxi (Rozhodnutie Obecnej rady Bukurešti č. 178/2008, ktorým sa schvaľuje rámcový predpis, zmluvnú dokumentáciu a koncesnú zmluvu o delegovanej správe organizácie a poskytovania služieb miestnej verejnej taxislužby) z 21. apríla 2008 (ďalej len "rozhodnutie č. 178/2008"). Článok 21 ods. 1 prílohy 1 tohto rozhodnutia pôvodne znel takto:

"V obci Bukurešť sú dispečerské služby povinné pre všetky taxislužby oprávnených dopravcov a môžu ich poskytovať len rezervačné strediská oprávnené príslušným schvaľovacím orgánom obce Bukurešť za podmienok, ktoré zabezpečia, že zákazníci budú môcť požiadať o tieto služby telefonicky alebo inými prostriedkami prostredníctvom rezervačných stredísk.

16. Rozhodnutie č. 178/2008 bolo zmenené a doplnené rozhodnutím Hotărârea Consiliului General al Municipiului București č. 626/19.12.2017 pentru modificarea și completarea Hotărârii Consiliului General al Municipiului București nr. 178/2008 privind aprobarea Regulamentului-cadru, a Caietului de sarcini și a contractului de atribuire în gestiune delegată pentru organizarea și executarea serviciului public de transport local în regim de taxi (Rozhodnutie Mestského zastupiteľstva Bukurešti č. 626/19.12.2017, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 178/2008) z 19. decembra 2017 (ďalej len "rozhodnutie č. 626/2017").
17. V článku 3 prílohy 1 k rozhodnutiu č. 178/2008 v platnom znení, ktorý vyplýva z článku I rozhodnutia č. 626/2017, sa uvádza:

"Pojmy a termíny použité a definované v zákone č. 38/2003 majú v tomto nariadení rovnaký význam a na účely tohto rámcového nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

...

(Ia) dispečing akýmkoľvek iným spôsobom: činnosť vykonávaná rezervačným strediskom, ktorému príslušný orgán udelil povolenie na prijímanie rezervácií od zákazníkov prostredníctvom IT aplikácie alebo rezervácií uskutočnených na webovej stránke oprávneného rezervačného strediska a na ich odovzdávanie vodičom taxislužby prostredníctvom obojsmernej vysielačky.

(Ib) IT aplikácia: softvér nainštalovaný a fungujúci na mobilnom alebo pevnom zariadení, ktorý patrí výlučne autorizovanému rezervačnému centru a nesie jeho názov.

...'

18. Článok 21 prílohy 1 k rozhodnutiu č. 178/2008 v znení zmien vyplývajúcich z článkov II a III rozhodnutia č. 626/2017 znie takto:

'1. V obci Bukurešť sú dispečerské služby povinné pre všetky taxislužby oprávnených dopravcov a môžu ich poskytovať len rezervačné strediská oprávnené príslušným povoľovacím orgánom obce Bukurešť za podmienok, ktoré zabezpečia, že zákazníci budú môcť požiadať o tieto služby telefonicky alebo inými prostriedkami vrátane aplikácií pripojených na internet, na ktorých musí byť uvedený názov rezervačného strediska uvedený v povolení na dispečing udelenom príslušným povoľovacím orgánom obce Bukurešť.

...

3a. Dispečerské služby sú povinné pre všetky vozidlá taxislužby oprávnených dopravcov, ktorí prevádzkujú taxislužbu v obci Bukurešť, a môžu ich poskytovať len rezervačné strediská, ktoré sú oprávnené príslušným povoľovacím orgánom obce Bukurešť, za podmienok, ktoré zabezpečia, že zákazníci budú môcť požiadať o tieto služby telefonicky alebo inými prostriedkami (IT aplikácie, rezervácie uskutočnené na webovej stránke rezervačného strediska) a postúpiť ich vodičom taxislužby prostredníctvom obojsmernej vysielačky.

19. V článku 41 ods. 2a prílohy 1 k uvedenému rozhodnutiu v znení zmien vyplývajúcich z článku IV rozhodnutia č. 626/2017 sa stanovuje, že pri výkone taxislužby sú vodiči taxislužby okrem iného povinní zdržať sa pri poskytovaní prepravných služieb používania telefónov alebo iných mobilných zariadení.
20. V článku 59 ods. 6a prílohy 1 k uvedenému rozhodnutiu v znení zmien vyplývajúcich z článku V rozhodnutia č. 626/2017 sa uvádza:

"Nedodržanie povinností ustanovených v článku 21 ods. 3a, ktoré sa vzťahujú na všetky porovnateľné činnosti bez ohľadu na spôsob a okolnosti ich vykonávania, v dôsledku čoho je neoprávnený vodič alebo oprávnený dopravca taxislužby kontaktovaný na prepravu osoby alebo skupiny osôb v obci Bukurešť, sa trestá pokutou od 4 500 do 5 000 [rumunských lei (RON) (približne od 929 do 1 032 EUR)].

Spor vo veci samej, konanie a prejudiciálne otázky

21. S.C. Star Taxi App SRL (ďalej len "Star Taxi App"), spoločnosť založená podľa rumunského práva so sídlom v Bukurešti, prevádzkuje rovnomennú aplikáciu pre smartfóny, ktorá umožňuje používateľom taxislužieb priamy kontakt s taxikármi.
22. Táto aplikácia umožňuje spustiť vyhľadávanie, ktoré zobrazí zoznam taxikárov dostupných na cestu. Zákazník si potom môže vybrať konkrétneho vodiča. Aplikácia Star Taxi App neposkytuje rezervácie taxikárom a nestanovuje cestovné, ktoré sa platí priamo vodičovi na konci cesty.
23. Spoločnosť Star Taxi App uzatvára zmluvy o poskytovaní služieb priamo s taxikármi, ktorí majú oprávnenie a licenciu na poskytovanie taxislužieb, bez toho, aby uskutočnila akýkoľvek výber alebo nábor. Na základe týchto zmlúv je vodičom poskytnutý prístup k IT aplikácii a sú vybavení smartfónom, na ktorom je aplikácia nainštalovaná, a SIM kartou obsahujúcou obmedzené množstvo údajov, ktoré umožňujú používanie aplikácie, výmenou za mesačnú platbu od vodiča taxislužby spoločnosti Star Taxi App. Okrem toho táto spoločnosť nekontroluje ani kvalitu vozidiel a ich vodičov, ani správanie vodičov.
24. Mestská rada Bukurešti prijala 19. decembra 2017 rozhodnutie č. 626/2017, ktorým rozšírila rozsah povinnosti požiadať o povolenie na činnosť "dispečingu" aj na prevádzkovateľov IT aplikácií, ako je napríklad aplikácia Star Taxi App. Za porušenie týchto pravidiel bola spoločnosti Star Taxi App uložená pokuta vo výške 4 500 RON (približne 929 eur).
25. Vzhľadom na to, že jej činnosť predstavovala službu informačnej spoločnosti, na ktorú sa vzťahuje zásada vylúčenia predchádzajúceho povolenia stanovená v článku 4 ods. 1 smernice 2000/31, spoločnosť Star Taxi App podala predbežnú správnu sťažnosť, v ktorej žiadala zrušenie rozhodnutia č. 626/2017. Táto žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že sporná právna úprava sa jednak stala nevyhnutnou z dôvodu značného rozsahu, v akom sa zistilo, že neoprávnené právnické osoby neoprávnene prijímajú rezervácie, a jednak neporušuje slobodu poskytovať služby elektronickými prostriedkami, keďže poskytuje rámec pre sprostredkovateľskú službu v súvislosti s činnosťou prepravy osôb taxislužbou.
26. Spoločnosť Star Taxi App preto podala na Tribunalul București (Krajský súd v Bukurešti, Rumunsko) žalobu o zrušenie rozhodnutia č. 626/2017.
27. Za týchto okolností Tribunalul București (Krajský súd v Bukurešti) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

"(1) Sú ustanovenia smernice [98/34] (článok 1 ods. 2), zmenenej a doplnenej smernicou [98/48], a smernice [2000/31] (článok 2 písm. a)), podľa ktorých je služba informačnej spoločnosti 'službou ... poskytovaná za odplatu, na diaľku, elektronickými prostriedkami a na individuálnu žiadosť príjemcu služieb", sa má vykladať v tom zmysle, že činnosť, akou je činnosť vykonávaná spoločnosťou Star Taxi App SRL (konkrétne služba spočívajúca v priamom spojení s cestujúcimi taxislužby prostredníctvom elektronickej aplikácie, s vodičmi taxislužby) treba považovať osobitne za službu informačnej spoločnosti a kolaboratívnej ekonomiky (pričom treba mať na pamäti, že Star Taxi App SRL nespĺňa kritériá na to, aby bola dopravným podnikom, ktoré Súdny dvor Európskej únie posúdil v bode 39 rozsudku z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi, C-434/15, EU:C:2017:981, s odkazom na Uber)?

(2) V prípade, že [aplikácia prevádzkovaná] spoločnosťou Star Taxi App SRL má byť považovaná za službu informačnej spoločnosti, majú ustanovenia článku 4 smernice [2000/31], článkov 9, 10 a 16 smernice [2006/123] a článku 56 ZFEÚ za následok uplatnenie zásady voľného pohybu služieb na činnosť vykonávanú spoločnosťou Star Taxi App SRL? V prípade kladnej odpovede na túto otázku, bránia tieto ustanovenia právnej úprave, aká je uvedená v článkoch I, II, III, IV a V [rozhodnutia č. 626/2017]?

(3) V prípade, že sa smernica [2000/31] uplatňuje na službu poskytovanú spoločnosťou Star Taxi App SRL, sú obmedzenia slobody poskytovania služieb informačnej spoločnosti uložené členským štátom, ktoré podmieňujú poskytovanie takýchto služieb vlastníctvom povolenia alebo licencie, platnými opatreniami odchyľujúcimi sa od článku 3 ods. 2 smernice [2000/31] v súlade s článkom 3 ods. 4 tejto smernice?

(4) Bránia ustanovenia článku 5 smernice [2015/1535] prijatiu nariadení, ako sú nariadenia uvedené v článkoch I, II, III, IV a V [rozhodnutia č. 626/2017], bez predchádzajúceho oznámenia Európskej komisii?

28. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol Súdnemu dvoru doručený 29. januára 2019. Písomné pripomienky predložili Star Taxi App, Unitatea Administrativ Teritorială Municipiul Bucureşti prin Primar General (Územná správna jednotka Bukurešť; ďalej len "obec Bukurešť"), holandská vláda a Komisia. Star Taxi App a Komisia tiež písomne odpovedali na otázky položené Súdnym dvorom, ktorý sa rozhodol rozhodnúť vo veci bez pojednávania z dôvodu rizík spojených s pandémiou Covid-19. Analýza
29. Vnútroštátny súd položil štyri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu viacerých ustanovení práva Únie v kontexte, o aký ide vo veci samej. Tieto otázky preskúmam v poradí, v akom boli položené, pričom druhú a tretiu otázku budem riešiť spoločne. Treba však poznamenať, že nie všetky ustanovenia práva EÚ, ktoré uviedol vnútroštátny súd, sú uplatniteľné v situácii, akou je táto. Položené otázky je preto potrebné preformulovať. Prvá prejudiciálna otázka Predbežné pripomienky
30. Predovšetkým v prvej položenej otázke vnútroštátny súd uvádza článok 1 ods. 2 smernice 98/34 v znení smernice 98/48. Smernica 98/34 však bola zrušená a nahradená smernicou 2015/1535 ešte pred prijatím rozhodnutia č. 626/2017. Podľa článku 10 druhého odseku smernice 2015/1535 sa odkazy na zrušenú smernicu majú vykladať ako odkazy na smernicu 2015/1535.
31. Ďalej, ako Komisia správne uvádza vo svojich pripomienkach, pojem "kolaboratívna ekonomika" nemá v práve EÚ žiadny právny význam, pretože právo EÚ priznáva osobitné postavenie len službám informačnej spoločnosti.
32. Vnútroštátny súd sa preto svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 2 písm. a) smernice 2000/31 v spojení s článkom 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535 vykladať v tom zmysle, že služba spočívajúca v tom, že cestujúci v taxislužbe majú prostredníctvom elektronickej aplikácie priamy kontakt s taxikármi, predstavuje "službu informačnej spoločnosti". Článok 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535
33. V článku 2 písm. a) smernice 2000/31 sa vymedzuje pojem "služba informačnej spoločnosti" odkazom na článok 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535.
34. Podľa tohto posledného ustanovenia je služba informačnej spoločnosti "akákoľvek služba, ktorá sa bežne poskytuje za odplatu, na diaľku, elektronickými prostriedkami a na individuálnu žiadosť príjemcu služieb". Tieto pojmy sú definované. Konkrétne ide o službu poskytovanú elektronickými prostriedkami, ak je "pôvodne odoslaná a na mieste určenia prijatá prostredníctvom elektronického zariadenia na spracovanie ... a uchovávanie údajov a v plnom rozsahu prenášaná, prenášaná a prijímaná po drôte, rádiom, optickými prostriedkami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami".
35. Zdá sa, že nie je pochýb o tom, že služba, akú ponúka aplikácia Star Taxi, spĺňa vyššie uvedenú definíciu.
36. Po prvé, táto služba sa poskytuje za odplatu, keďže vodiči taxislužby platia za jej používanie poplatok. Hoci je toto používanie pre cestujúcich bezplatné, aj oni sa musia považovať za príjemcov služby. To však nemá vplyv na skutočnosť, že služba poskytovaná spoločnosťou Star Taxi App je odplatná. Stačí, ak je táto služba spoplatnená pre jednu z kategórií používateľov, v tomto prípade pre vodičov taxislužby. (9)
37. Po druhé, predmetná služba sa poskytuje na diaľku: nevyžaduje si súčasnú prítomnosť poskytovateľa služby (aplikácie Star Taxi) a príjemcov (vodičov a cestujúcich). Súčasná prítomnosť oboch kategórií užívateľov tejto služby je samozrejme potrebná na poskytnutie následnej dopravnej služby. Táto služba je však oddelená od služby spojenia, o ktorú ide v tomto konaní.
38. Po tretie, služba, o ktorú ide v tomto prípade, sa poskytuje aj na individuálnu žiadosť príjemcu služby. Konkrétne je tu potrebná súčasná žiadosť dvoch príjemcov: žiadosť vodiča, keď je pripojený k službe, a žiadosť cestujúceho, ktorý chce získať informácie o dostupných vodičoch.
39. Po štvrté a posledné, služba sa poskytuje elektronicky. Funguje prostredníctvom aplikácie, konkrétne softvéru pre smartfóny, a teda využíva elektronické zariadenia na spracovanie a ukladanie údajov. Prenáša sa prostredníctvom mobilnej telefónie alebo iných foriem prístupu na internet, a teda využíva prostriedky elektronickej komunikácie.
40. Je pravda, že podľa informácií predložených vnútroštátnym súdom spoločnosť Star Taxi App poskytuje taxikárom aj smartfóny, na ktorých je nainštalovaná jej aplikácia, aby mohli využívať spornú službu. Tento aspekt služby však nie je poskytovaný na diaľku alebo elektronickými prostriedkami, a preto nespĺňa vyššie uvedenú definíciu. Poskytovanie smartfónov je však doplnkovým aspektom služby, ktorého účelom je uľahčiť poskytovanie primárnej služby spojenia vodičov s cestujúcimi. Nemá preto vplyv na povahu činnosti aplikácie Star Taxi App ako služby poskytovanej na diaľku.
41. Preto činnosť, akú vykonáva aplikácia Star Taxi App, spadá do vymedzenia pojmu "služba informačnej spoločnosti" v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535. (10) Rozsudok vo veci Asociación Profesional Elite Taxi
42. Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že za určitých okolností sa služba nemusí považovať za spadajúcu pod pojem "služba informačnej spoločnosti", aj keď aspoň v niektorých svojich prvkoch vykazuje znaky uvedené v definícii v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535. (11)
43. To platí najmä v prípade, keď je služba poskytovaná elektronickými prostriedkami neoddeliteľne spojená s poskytovaním inej služby, ktorá je primárnou službou a nie je poskytovaná elektronickými prostriedkami, ako napríklad dopravná služba. (12)
44. Podľa Súdneho dvora sa toto vnútorné prepojenie vyznačuje tým, že poskytovateľ služby poskytovanej elektronickými prostriedkami kontroluje podstatné aspekty inej služby vrátane výberu (13 ) poskytovateľov tejto inej služby. (14)
45. Zdá sa však, že v prípade služby, akú poskytuje aplikácia Star Taxi, je situácia odlišná. Po prvé, spoločnosť Star Taxi App nemusí zamestnávať taxikárov, pretože má licenciu a potrebné prostriedky na poskytovanie služieb mestskej dopravy. Spoločnosť Star Taxi App im neponúka nič viac ako svoju službu ako doplnok na zvýšenie efektívnosti ich vlastných služieb. Podľa spoločnosti Star Taxi App taxikári nie sú zamestnancami, ako sú vodiči spoločnosti Uber, ale zákazníkmi, inými slovami, príjemcami služby. Po druhé, spoločnosť Star Taxi App nevykonáva kontrolu ani nemá rozhodujúci vplyv na podmienky, za ktorých taxikári poskytujú prepravné služby, pričom tieto podmienky si môžu slobodne určiť s výhradou obmedzení stanovených platnou právnou úpravou. (15)
46. Nesúhlasím preto s názorom obce Bukurešť, že situácia vo veci samej je porovnateľná so situáciou vo veci, ktorá bola dôvodom na vydanie rozsudku Asociación Profesional Elite Taxi. (16)
47. Je pravda, že služba Star Taxi App je doplnková služba k službám taxislužby a je od nich ekonomicky závislá, pretože bez nich by nemala zmysel.
48. Táto závislosť sa však úplne líši od závislosti, ktorá charakterizuje vzťah medzi prevádzkovateľom aplikácie UberPop a vodičmi pôsobiacimi v rámci tejto aplikácie. Na to, aby mohla Uber poskytovať svoju sprostredkovateľskú službu prostredníctvom tejto aplikácie, musela ex nihilo vytvoriť zodpovedajúcu prepravnú službu poskytovanú neprofesionálnymi vodičmi - ktorá predtým neexistovala - a následne zorganizovať jej všeobecnú prevádzku. (17) Aplikácia UberPop by teda nemohla fungovať bez služieb poskytovaných vodičmi a vodiči by bez tejto aplikácie nemohli tieto služby ponúkať ekonomicky životaschopným spôsobom. Z tohto dôvodu si ekonomický model a obchodná stratégia spoločnosti Uber vyžadujú, aby určovala základné podmienky dopravných služieb, počnúc cenou, takže sa stáva, hoci nepriamo, faktickým poskytovateľom týchto služieb. (18)
49. Naproti tomu služba poskytovaná aplikáciou Star Taxi je doplnkom k už existujúcej a organizovanej taxislužbe. Úloha aplikácie Star Taxi App sa obmedzuje na úlohu externého poskytovateľa doplnkovej služby, ktorá je dôležitá, ale nie nevyhnutná pre efektívnosť primárnej služby, ktorou je prepravná služba. Hoci je teda služba poskytovaná aplikáciou Star Taxi App ekonomicky závislá od dopravnej služby, môže byť funkčne nezávislá a môže ju poskytovať iný poskytovateľ služieb ako poskytovatelia dopravnej služby. Tieto dve služby teda nie sú vnútorne prepojené v zmysle judikatúry Súdneho dvora uvedenej v predchádzajúcom bode. (19)
50. Obec Bukurešť tvrdí, že služba Star Taxi App sa musí považovať za neoddeliteľnú súčasť taxislužby, keďže vnútroštátna právna úprava klasifikuje takúto službu ako "dispečerskú službu", ktorá je povinná pre všetkých poskytovateľov taxislužby.
51. Stačí poznamenať, že v rámci pravidiel o dopravných službách môžu členské štáty od dopravcov požadovať, aby využívali iné služby vrátane služieb informačnej spoločnosti. Táto požiadavka však nemôže vylúčiť tieto služby z pôsobnosti pravidiel stanovených v smernici 2000/31 a oslobodiť členské štáty od povinností z nich vyplývajúcich. Odpoveď na prvú položenú otázku
52. Sprostredkovateľská služba medzi profesionálnymi taxikármi a cestujúcimi prostredníctvom aplikácie pre smartfóny, akú poskytuje Star Taxi App, preto vykazuje znaky služby informačnej spoločnosti v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535, avšak bez toho, aby bola neoddeliteľne spojená s dopravnou službou v zmysle vyššie uvedenej judikatúry Súdneho dvora. (20)
53. Navrhujem preto, aby sa na prvú prejudiciálnu otázku odpovedalo tak, že článok 2 písm. a) smernice 2000/31 v spojení s článkom 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535 sa má vykladať v tom zmysle, že služba spočívajúca v tom, že cestujúci v taxislužbe majú prostredníctvom elektronickej aplikácie priamy kontakt s vodičmi taxislužby, predstavuje službu informačnej spoločnosti, ak táto služba nie je svojou podstatou spojená s taxislužbou, takže netvorí neoddeliteľnú súčasť taxislužby v zmysle rozsudku Asociación Profesional Elite Taxi. (21) Druhá a tretia prejudiciálna otázka
54. Svojou druhou a treťou otázkou vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby posúdil rozhodnutie č. 626/2017 z hľadiska článkov 3 a 4 smernice 2000/31, článkov 9, 10 a 16 smernice 2006/123 a článku 56 ZFEÚ. Tieto otázky preskúmam vo vzťahu k jednotlivým legislatívnym aktom uvedeným vnútroštátnym súdom, pričom začnem aktom, ktorého ustanovenia sa najviac týkajú služieb informačnej spoločnosti, a to smernicou 2000/31. Smernica 2000/31
55. Svojou druhou a treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta najmä na to, či sa články 3 a 4 smernice 2000/31 majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá podobne ako rozhodnutie č. 178/2008 v znení rozhodnutia č. 626/2017 podriaďuje sprostredkovateľské služby poskytované elektronickými prostriedkami medzi vodičmi taxislužby a potenciálnymi cestujúcimi rovnakej povinnosti získať povolenie, aká je uložená prevádzkovateľom "dispečerských" služieb taxislužby poskytovaných inými prostriedkami vrátane rozhlasu.

- Článok 3 smernice 2000/31

56. Na úvod treba uviesť, že keďže Star Taxi App je spoločnosť založená podľa rumunského práva so sídlom v Bukurešti, spor vo veci samej sa obmedzuje na jeden členský štát.
57. Článok 3 ods. 1 smernice 2000/31 jednoducho vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že služby informačnej spoločnosti poskytované poskytovateľmi služieb usadenými na ich území sú v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi, ktoré spadajú do koordinovanej oblasti, ako je definovaná v článku 2 písm. h) smernice. Okrem toho článok 3 ods. 2 tejto smernice spravidla zakazuje členským štátom obmedzovať slobodu poskytovať služby informačnej spoločnosti z iného členského štátu, pričom článok 3 ods. 4 tejto smernice zavádza výnimky z tohto zákazu.
58. Článok 3 smernice 2000/31 preto stanovuje akúsi zásadu vzájomného uznávania služieb informačnej spoločnosti medzi členskými štátmi. Z toho vyplýva, že tento článok sa neuplatňuje v situácii poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti v jeho členskom štáte pôvodu. Článok 3 smernice 2000/31 sa teda na spor vo veci samej neuplatňuje.

- Článok 4 smernice 2000/31

59. Článok 4 smernice 2000/31 zakazuje členským štátom podmieňovať začatie a vykonávanie činnosti poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti predchádzajúcim povolením alebo akoukoľvek inou požiadavkou s rovnocenným účinkom.
60. Toto ustanovenie sa nachádza v kapitole II smernice 2000/31 s názvom "Zásady" v oddiele 1 "Požiadavky na zriadenie a informácie". V kapitole II sa stanovuje súbor práv a povinností poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, ktorých dodržiavanie musia zabezpečiť členské štáty. Účelom týchto ustanovení je harmonizovať právne predpisy členských štátov týkajúce sa týchto služieb s cieľom zabezpečiť účinnosť zásady vzájomného uznávania vyplývajúcej z článku 3 smernice 2000/31. Ustanovenia kapitoly II tejto smernice teda harmonizujú pravidlá, ktoré členské štáty ukladajú poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti usadeným na ich území. (22)
61. Je logické, že to isté platí aj pre zákaz akéhokoľvek systému povoľovania takýchto služieb. Tento zákaz preto platí v situácii poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti v ich členských štátoch pôvodu. Článok 4 ods. 1 smernice 2000/31 je teda v zásade uplatniteľný na spor vo veci samej.
62. Podľa článku 4 ods. 2 tejto smernice však zákaz stanovený v článku 4 ods. 1 nemá vplyv na systémy udeľovania povolení, ktoré nie sú osobitne a výlučne zamerané na služby informačnej spoločnosti. Je preto potrebné určiť, či je systém povolení dotknutý vo veci samej osobitne a výlučne zameraný na služby informačnej spoločnosti.
63. Hneď na úvod musím konštatovať, že článok 4 ods. 2 smernice 2000/31 je prísnejší ako podobná výhrada uvedená v článku 1 ods. 1 písm. e) smernice 2015/1535 v definícii "pravidla o službách". Toto druhé ustanovenie vylučuje všetky pravidlá, ktoré nie sú osobitne zamerané na služby informačnej spoločnosti. Naopak, podľa článku 4 ods. 2 smernice 2000/31 sa zákaz stanovený v jej článku 4 ods. 1 má vzťahovať len na systémy udeľovania povolení, ktoré sú špecificky a výlučne zamerané na služby informačnej spoločnosti.
64. Podľa informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva podľa rumunského práva povinnosť získať povolenie na prístup k činnosti dispečingu taxislužby z článku 15 ods. 1 zákona č. 38/2003. Zvyšok tohto článku stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené na získanie povolenia, podmienky udelenia tohto povolenia a pravidlá uplatniteľné na výkon tejto činnosti.
65. Tieto ustanovenia následne vykonávajú na miestnej úrovni rôzne orgány oprávnené udeľovať povolenia, v tomto prípade obec Bukurešť. Na tento účel prijala obec Bukurešť rozhodnutie č. 178/2008. Toto rozhodnutie bolo následne zmenené rozhodnutím č. 626/2017, ktoré zavedením pojmu "dispečing akýmkoľvek iným spôsobom" (23) spresnilo, že požiadavka na povolenie sa vzťahuje na služby, aké poskytuje aplikácia Star Taxi App, teda na služby informačnej spoločnosti spočívajúce v sprostredkovaní medzi vodičmi taxislužby a cestujúcimi.
66. Právna otázka, na ktorú je potrebné odpovedať, teda znie, či vnútroštátne ustanovenie, ktorého výsledkom je povinnosť poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti získať povolenie - požiadavka, ktorá navyše už existuje pre poskytovateľov podobných služieb, ktoré nie sú službami informačnej spoločnosti - predstavuje systém udeľovania povolení osobitne a výlučne zameraný na poskytovateľov tejto druhej kategórie služieb v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2000/31.
67. Myslím si, že na túto otázku treba odpovedať záporne.
68. Dôvodom článku 4 ods. 2 smernice 2000/31 je zabrániť nerovnakému zaobchádzaniu so službami informačnej spoločnosti a podobnými službami, ktoré nespadajú pod tento pojem. Ak sa má všeobecný systém udeľovania povolení uplatňovať aj na služby poskytované na diaľku elektronickými prostriedkami, je pravdepodobné, že tieto služby predstavujú z ekonomického hľadiska náhradu za služby poskytované "tradičnými" prostriedkami a v dôsledku toho priamo konkurujú tejto druhej kategórii služieb. Ak by neexistovala povinnosť získať povolenie, služby informačnej spoločnosti by sa dostali do zvýhodneného konkurenčného postavenia, čo by bolo v rozpore so zásadami spravodlivej hospodárskej súťaže a rovnakého zaobchádzania. (24) Inými slovami, hoci cieľom zákonodarcu EÚ pri prijímaní smernice 2000/31 bolo podporiť rozvoj služieb informačnej spoločnosti, jeho zámerom nebolo umožniť hospodárskym subjektom vyhnúť sa všetkým zákonným povinnostiam len preto, že pôsobia "online". Zdá sa mi, že tieto obavy boli implicitne obsiahnuté vo veci, ktorá viedla k rozsudku Asociación Profesional Elite Taxi. (25)
69. Keďže služby informačnej spoločnosti sú výsledkom mimoriadne rýchleho technologického rozvoja, ktorý sme zaznamenali v posledných rokoch, často vstupujú na trhy, ktoré sú už obsadené "tradičnými" službami. Tieto tradičné služby môžu podliehať systémom povoľovania. V závislosti od predmetu a znenia príslušných vnútroštátnych ustanovení môže byť viac alebo menej zrejmé, že niektoré pravidlá vrátane systémov udeľovania povolení, ktoré sú určené pre služby, ktoré sa neposkytujú na diaľku a elektronickými prostriedkami, sa vzťahujú na podobné služby, ktoré sa poskytujú týmto spôsobom, a teda spadajú pod pojem "služba informačnej spoločnosti". Preto môže byť potrebné objasniť existujúce pravidlá na legislatívnej alebo vykonávacej úrovni, aby sa potvrdilo ich uplatňovanie na služby informačnej spoločnosti. Takéto legislatívne alebo administratívne opatrenie, ktorým sa služby informačnej spoločnosti podriaďujú existujúcim pravidlám, však neznamená vytvorenie nového systému udeľovania povolení, ktorý by sa zameriaval konkrétne a výlučne na tieto služby. Ide skôr o úpravu existujúceho systému, aby sa zohľadnili nové okolnosti.
70. Domnievam sa, že by preto bolo v rozpore s účinnosťou článku 4 ods. 2 smernice 2000/31, keby v dôsledku takéhoto "technického" opatrenia zákaz uvedený v odseku 1 tohto článku bránil uplatňovaniu niektorých existujúcich systémov udeľovania povolení na služby informačnej spoločnosti, zatiaľ čo iné systémy by sa na ne mohli uplatňovať proprio vigore vďaka článku 4 ods. 2.
71. Rovnaká argumentácia platí aj v prípade, keď si rozšírenie už existujúceho systému udeľovania povolení na služby informačnej spoločnosti vyžaduje úpravy z dôvodu špecifických vlastností týchto služieb v porovnaní so službami, pre ktoré bol systém pôvodne navrhnutý. Tieto úpravy sa môžu okrem iného týkať podmienok na získanie povolenia. Ako uvediem ďalej, práve nedostatok takýchto úprav môže spochybniť zákonnosť uplatnenia systému udeľovania povolení na služby informačnej spoločnosti.
72. Napokon si nemyslím, ako to navrhuje Komisia, že prístup Súdneho dvora vo veci Falbert a i. (26 ) je analogicky uplatniteľný na tento prípad. V tomto rozsudku (27) Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny predpis, ktorého cieľom a účelom je rozšíriť existujúci predpis na služby informačnej spoločnosti, musí byť kvalifikovaný ako "predpis o službách" v zmysle článku 1 ods. 5 smernice 98/34. (28) Ako som však už uviedol v bode 63 tohto stanoviska, pravidlá o službách v zmysle smernice (EÚ) 2015/1535 sú pravidlá, ktoré sa týkajú konkrétne služieb informačnej spoločnosti, zatiaľ čo článok 4 ods. 1 smernice 2000/31 zakazuje len systémy udeľovania povolení, ktoré sa týkajú konkrétne a výlučne týchto služieb. Okrem toho Súdny dvor konštantne rozhoduje, že vnútroštátne ustanovenia, ktoré len stanovujú podmienky usadenia sa alebo poskytovania služieb podnikmi, ako sú ustanovenia, ktoré podmieňujú výkon podnikateľskej činnosti predchádzajúcim povolením, nepredstavujú technické predpisy v zmysle smernice 2015/1535, keďže táto zásada sa uplatňuje aj na pravidlá týkajúce sa služieb. (29) Bolo by preto nekonzistentné vyvodzovať výkladovú analógiu medzi článkom 1 ods. 1 písm. e) smernice 2015/1535 a článkom 4 ods. 2 smernice 2000/31, ktorý sa týka práve systémov udeľovania povolení.
73. Z týchto dôvodov sa domnievam, že článok 4 ods. 2 smernice 2000/31 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne ustanovenie, ktoré rozširuje povinnosť získať povolenie na poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti - povinnosť, ktorej už podliehali poskytovatelia podobných služieb, ktoré nie sú službami informačnej spoločnosti - nepredstavuje systém udeľovania povolení osobitne a výlučne zameraný na poskytovateľov tejto druhej kategórie služieb. Zákaz uvedený v článku 4 ods. 1 tejto smernice preto nebráni uplatňovaniu takéhoto systému na služby informačnej spoločnosti.
74. Toto konštatovanie je však podmienené tým, že služby, na ktoré sa vzťahuje existujúci systém udeľovania povolení a ktoré nie sú poskytované elektronickými prostriedkami, a služby informačnej spoločnosti, na ktoré sa tento systém rozširuje, sú z hospodárskeho hľadiska skutočne rovnocenné. Táto rovnocennosť sa musí posudzovať z pohľadu užívateľa služby, inými slovami, služby musia byť z jeho pohľadu zameniteľné.
75. Táto otázka sa zdá byť medzi účastníkmi konania vo veci samej sporná. Mesto Bukurešť vo svojich pripomienkach tvrdí, že taká činnosť, akú vykonáva Star Taxi App, je rovnocenná s činnosťou dispečingu taxislužby v zmysle zákona č. 38/2003, a preto sa na ňu vzťahuje povinnosť získať povolenie rezervačného strediska podľa tohto zákona. V dôsledku toho bolo rozhodnutie č. 626/2017, rovnako ako rozhodnutie č. 178/2008, prijaté na základe tohto zákona. Star Taxi App naproti tomu spochybňuje toto tvrdenie a tvrdí, že jej činnosť má inú povahu, nevykonáva nič viac než sprostredkovanie kontaktu taxikárov so zákazníkmi, a preto sa na ňu nevzťahujú ustanovenia zákona č. 38/2003.
76. Žiaľ, zdá sa, že vnútroštátny súd túto otázku nevyriešil, pretože uvádza zákon č. 38/2003 ako jeden z právnych aktov relevantných pre riešenie sporu vo veci samej, ale zároveň uvádza, že rozšírenie pojmu "dispečing" na aplikácie informačných technológií "presahuje právny rámec". Samotný výklad smernice 2000/31 Súdnym dvorom nemôže vyriešiť túto dilemu, pretože závisí od skutkových zistení, ktoré môže vykonať len vnútroštátny súd.
77. Článok 4 ods. 1 smernice 2000/31 preto nebráni vnútroštátnym ustanoveniam, ako sú ustanovenia rozhodnutia č. 178/2008 v znení rozhodnutia č. 626/2017, za predpokladu, že služby upravené týmito ustanoveniami sa považujú za ekonomicky rovnocenné. Ak by však vnútroštátny súd konštatoval, že služby, ako sú služby poskytované spoločnosťou Star Taxi App, nie sú ekonomicky rovnocenné so službami dispečingu taxislužby, takže rozhodnutie č. 626/2017 by sa muselo de facto považovať za samostatný systém udeľovania povolení, na tento systém by sa vzťahoval zákaz stanovený v článku 4 ods. 1 smernice 2000/31. (30)

- Záverečná poznámka

78. Komisia vo svojich pripomienkach konštatuje, že kombinované ustanovenia rozhodnutia č. 626/2017, najmä tie, ktoré sa týkajú povinnosti zasielať vodičom rezervácie rádiom a zákazu používania mobilných telefónov vodičmi pri poskytovaní dopravných služieb (31), možno vykladať tak, že de facto zakazujú poskytovanie služieb, ako sú služby ponúkané aplikáciou Star Taxi App.
79. Túto otázku však vnútroštátny súd vo svojej žiadosti, ktorá sa týka požiadavky získať povolenie, neuviedol. Okrem toho spoločnosť Star Taxi App vo svojej odpovedi na konkrétnu otázku položenú Súdnym dvorom v tejto súvislosti uznala, že mohla pokračovať vo svojej činnosti, ak splnila požiadavky kladené na rezervačné centrá a získala povolenie.
80. Preto sa domnievam, že akýkoľvek zákaz činnosti spoločnosti Star Taxi App je príliš hypotetický na to, aby sa táto vec analyzovala z tohto hľadiska. Okrem toho Súdny dvor nemá dostatok informácií o tejto otázke. Smernica 2006/123
81. Ako som už uviedol, zákaz akéhokoľvek systému udeľovania povolení stanovený v článku 4 ods. 1 smernice 2000/31 treba považovať za neuplatniteľný na systém dotknutý vo veci samej, keďže tento systém sa netýka osobitne a výlučne služieb informačnej spoločnosti, ale aj podobných služieb, ktoré nespadajú pod túto klasifikáciu. Tieto iné služby však potenciálne spadajú pod smernicu 2006/123. Je preto potrebné určiť, či je táto smernica uplatniteľná na prejednávanú vec, a ak áno, či bráni takému systému udeľovania povolení, o aký ide vo veci samej.

- Uplatniteľnosť smernice 2006/123

82. Podľa článku 2 ods. 1 smernice 2006/123 sa táto smernica vzťahuje na služby poskytované poskytovateľmi usadenými v členskom štáte, medzi ktoré nepochybne patria služby dotknuté vo veci samej.
83. Článok 2 ods. 2 tejto smernice však vylučuje niektoré služby z rozsahu pôsobnosti smernice, najmä služby v oblasti dopravy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti hlavy VI ZFEÚ. (32) Z odôvodnenia 21 smernice 2006/123 jasne vyplýva, že "doprava" v zmysle tohto ustanovenia zahŕňa aj taxislužbu. Zahŕňa tento pojem aj sprostredkovateľské služby medzi taxikármi a ich zákazníkmi?
84. Súdny dvor už predtým vykladal článok 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123. Rozhodol, že pokiaľ ide o služby kontroly technického stavu vozidiel, toto ustanovenie sa vzťahuje nielen na každý fyzický úkon premiestňovania osôb alebo tovaru z jedného miesta na druhé prostredníctvom vozidla, lietadla alebo vodného plavidla, ale aj na každú službu, ktorá je s takýmto úkonom neoddeliteľne spojená. (33)
85. Súdny dvor konštatoval, že služby technickej kontroly sú neoddeliteľne spojené s dopravnými službami v užšom zmysle, keďže sú nevyhnutným predpokladom pre tieto služby, pretože pomáhajú zabezpečiť bezpečnosť cestnej premávky. (34)
86. Súdny dvor tiež uviedol, že opatrenia, ktorými sa harmonizujú tieto služby technickej kontroly, boli prijaté na základe ustanovení ZFEÚ o doprave. (35) Na rozdiel od názoru vyjadreného Komisiou v prejednávanej veci sa mi toto zistenie zdá byť rozhodujúce pre výklad článku 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123. Toto ustanovenie výslovne odkazuje na hlavu ZFEÚ týkajúcu sa dopravy (teraz hlava VI ZFEÚ). Podľa článku 58 ods. 1 ZFEÚ sa totiž slobodné poskytovanie služieb v oblasti dopravy riadi hlavou ZFEÚ týkajúcou sa dopravy. Smernica 2006/123 teda nemôže upravovať slobodu poskytovania služieb v tejto oblasti. Prijatím smerníc týkajúcich sa služieb technickej kontroly vozidiel na základe ustanovení hlavy VI ZFEÚ normotvorca Únie implicitne zahrnul tieto služby do oblasti dopravy v zmysle článku 58 ods. 1 ZFEÚ, ako aj článku 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123. Táto voľba právneho základu harmonizačných opatrení je preto rozhodujúca pre vylúčenie sporných služieb z pôsobnosti smernice 2006/123. (36)
87. Pokiaľ ide o sprostredkovateľské služby, o aké ide vo veci samej, tieto sa nezdajú byť neoddeliteľne spojené s taxislužbami v zmysle vyššie uvedenej judikatúry Súdneho dvora, keďže nie sú nevyhnutnou podmienkou poskytovania týchto služieb rovnako ako technické kontroly. Je pravda, že rumunská právna úprava vyžaduje, aby každý poskytovateľ taxislužby využíval dispečerské služby. Takáto požiadavka uložená na vnútroštátnej úrovni však nemôže určovať klasifikáciu kategórie služieb z hľadiska práva EÚ.
88. Okrem toho tieto sprostredkovateľské služby nie sú predmetom žiadneho osobitného harmonizačného opatrenia prijatého na základe ustanovení ZFEÚ o doprave.
89. Preto nevidím dôvod na vylúčenie týchto služieb z rozsahu pôsobnosti smernice 2006/123 podľa jej článku 2 ods. 2 písm. d).
90. Okrem toho článok 3 ods. 1 smernice 2006/123 obsahuje pravidlo, podľa ktorého majú ustanovenia osobitných právnych aktov EÚ, ktoré upravujú prístup k službám a ich vykonávanie v konkrétnych odvetviach, v prípade rozporu prednosť pred ustanoveniami smernice 2006/123. Hoci článok 3 ods. 1 tejto smernice vo svojej druhej vete, ktorá vymenúva iné smernice, výslovne neodkazuje na smernicu 2000/31, zdá sa mi však jasné, že toto pravidlo sa týka aj smernice 2000/31. Smernica 2000/31 v rozsahu, v akom upravuje prístup k službám informačnej spoločnosti a ich využívanie, predstavuje lex specialis vo vzťahu k smernici 2006/123. (37)
91. Keďže sa však zákaz akéhokoľvek systému udeľovania povolení stanovený v článku 4 ods. 1 smernice 2000/31 nevzťahuje na služby, o aké ide vo veci samej, medzi týmito dvoma smernicami neexistuje rozpor. Vylúčenie uplatniteľnosti tohto zákazu, ktoré vyplýva z článku 4 ods. 2 smernice 2000/31, neznamená, že členským štátom je daná bezpodmienečná právomoc uplatňovať systémy udeľovania povolení v situáciách, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie. Neuplatňuje sa len článok 4 ods. 1 smernice 2000/31; tieto systémy udeľovania povolení naďalej podliehajú iným právnym predpisom Únie, ako je smernica 2006/123, a to aj v rozsahu, v akom sa týkajú služieb informačnej spoločnosti.
92. Článok 3 ods. 1 smernice 2006/123 teda nebráni uplatneniu tejto smernice na systém udeľovania povolení dotknutý vo veci samej, a to aj v rozsahu, v akom sa týka služieb informačnej spoločnosti.
93. V prejudiciálnej otázke vnútroštátny súd uvádza články 9, 10 a 16 smernice 2006/123. Článok 16 tejto smernice sa však týka voľného poskytovania služieb v iných členských štátoch, ako je štát sídla poskytovateľa. Ako bolo uvedené v bode 56 tohto stanoviska, spor vo veci samej sa týka výkonu činnosti v oblasti služieb rumunskou spoločnosťou na rumunskom území. Článok 16 smernice 2006/123 sa preto na tento spor neuplatňuje.
94. Naproti tomu sa uplatňujú ustanovenia tejto smernice týkajúce sa slobody usadiť sa, konkrétne články 9 až 15. Súdny dvor rozhodol, že tieto články sú uplatniteľné na čisto vnútorné situácie. (38)

- Články 9 a 10 smernice 2006/123

95. Článok 9 smernice 2006/123 vychádza zo zásady, že činnosti v oblasti služieb nesmú podliehať systémom udeľovania povolení. Napriek tomu môžu členské štáty za určitých podmienok podriadiť prístup k činnosti v oblasti služieb takémuto systému. (39) Tieto podmienky sú tieto: systém nesmie byť diskriminačný, musí byť odôvodnený naliehavým dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu a nesmú existovať menej obmedzujúce opatrenia, ktorými by sa dosiahol rovnaký cieľ.
96. Neboli poskytnuté žiadne informácie v súvislosti s odôvodnením systému udeľovania povolení na činnosti dispečingu taxislužby vyplývajúce zo zákona č. 38/2003. Pokiaľ ide o rozhodnutie č. 626/2017, obec Bukurešť sa vo svojich pripomienkach opiera o potrebu zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže medzi "tradičnými" rezervačnými strediskami taxislužby a elektronickými sprostredkovateľskými službami. To však nevysvetľuje dôvody pre systém udeľovania povolení ako taký.
97. Vnútroštátnemu súdu preto prináleží overiť, či existujú naliehavé dôvody týkajúce sa verejného záujmu, ktoré odôvodňujú systém udeľovania povolení pre dispečing taxislužby. Chcel by som len pripomenúť, že tento systém sa týka sprostredkovateľskej služby na trhu, ktorý už podlieha systému povolení, a to na trhu poskytovania služieb taxislužby. (40) Zdá sa teda, že napríklad verejný záujem na ochrane spotrebiteľa je už splnený. Úlohou vnútroštátneho súdu teda bude overiť, aké ďalšie naliehavé dôvody môžu odôvodniť tento dodatočný systém povolení.
98. Na záver je potrebné uviesť tieto poznámky. V článku 10 ods. 1 a 2 smernice 2006/123 sa vyžaduje, aby sa povolenie udeľovalo na základe kritérií, ktoré sú odôvodnené naliehavým dôvodom verejného záujmu a primerané tomuto cieľu verejného záujmu.
99. Na získanie povolenia sa v článku 15 ods. 2 zákona č. 38/2003 okrem iného vyžaduje, aby žiadateľ mal obojsmernú rádiostanicu, zabezpečenú rádiovú frekvenciu, zamestnancov, ktorí sú držiteľmi osvedčenia rádiotelefonistu a povolenia na používanie rádiových frekvencií. Z dokumentov predložených Súdnemu dvoru nie je jasné, či sa tieto požiadavky vzťahujú na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb medzi taxikármi a zákazníkmi prostredníctvom aplikácie pre smartfóny. Zdá sa však, že táto možnosť nie je vylúčená.
100. Tieto požiadavky určené pre rádiové rezervačné centrá taxislužby sú zjavne nevhodné pre služby poskytované elektronickými prostriedkami, pretože poskytovateľom ukladajú neodôvodnené bremeno a náklady. Z tohto dôvodu ich nemožno z definície odôvodniť žiadnym naliehavým dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu alebo ich považovať za primerané akémukoľvek cieľu verejného záujmu, ak sa uplatňujú na poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti. Podľa týchto požiadaviek musia poskytovatelia nielen disponovať technológiami, ktoré používajú, ale musia mať aj zručnosti a vybavenie špecifické pre inú technológiu.
101. Z týchto dôvodov sa domnievam, že systém udeľovania povolení nie je založený na kritériách odôvodnených naliehavým dôvodom verejného záujmu, ako to vyžaduje článok 10 ods. 1 písm. b) a c) smernice 2006/123, ak udelenie povolenia podlieha požiadavkám, ktoré sú technologicky nevhodné pre zamýšľanú službu žiadateľa. Článok 56 ZFEÚ
102. V prejudiciálnej otázke vnútroštátny súd odkazuje aj na článok 56 ZFEÚ, ktorý stanovuje slobodu poskytovania služieb. Ako sa však uvádza v bode 56 tohto stanoviska, spor vo veci samej sa týka výkonu činnosti v oblasti služieb rumunskou spoločnosťou na rumunskom území. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa ustanovenia ZFEÚ o slobodnom poskytovaní služieb nevzťahujú na situáciu, ktorá je vo všetkých ohľadoch obmedzená na územie jedného členského štátu. (41) Článok 56 ZFEÚ sa preto na tento prípad neuplatňuje. Odpoveď na druhú a tretiu prejudiciálnu otázku
103. Navrhujem, aby sa na druhú a tretiu prejudiciálnu otázku odpovedalo tak, že článok 4 smernice 2000/31 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa na poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti uplatňoval systém udeľovania povolení, ktorý sa vzťahuje na poskytovateľov ekonomicky rovnocenných služieb, ktoré nie sú službami informačnej spoločnosti. Články 9 a 10 smernice 2006/123 bránia uplatneniu takéhoto systému udeľovania povolení, pokiaľ nespĺňa kritériá stanovené v týchto článkoch, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Povoľovací režim nie je v súlade s kritériami stanovenými v článku 10 smernice 2006/123, ak je udelenie povolenia podmienené požiadavkami, ktoré sú technologicky nevhodné pre zamýšľanú službu žiadateľa. Článok 3 smernice 2000/31, článok 16 smernice 2006/123 a článok 56 ZFEÚ sa neuplatňujú v situácii poskytovateľa, ktorý chce poskytovať služby informačnej spoločnosti v členskom štáte, v ktorom je usadený. Štvrtá položená otázka
104. Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či rozhodnutie č. 626/2017 predstavuje technický predpis v zmysle článku 1 ods. 1 písm. f) smernice (EÚ) 2015/1535, ktorý mal byť oznámený Komisii podľa článku 5 tejto smernice.
105. Podľa článku 1 ods. 1 písm. f) tretieho odseku smernice (EÚ) 2015/1535 sa toto ustanovenie vzťahuje na technické predpisy uložené orgánmi určenými členskými štátmi, ktoré sú uvedené v zozname vypracovanom a prípadne aktualizovanom Komisiou v rámci výboru uvedeného v článku 2 tejto smernice. Takýto zoznam bol uverejnený 31. mája 2006 (42), teda pred pristúpením Rumunska k Európskej únii, a preto nezahŕňa rumunské orgány. Napriek tomu Komisia vo svojich pripomienkach uvádza, že Rumunsko v čase svojho pristúpenia oznámilo, že iba jeho ústredné orgány sú oprávnené predpisovať technické predpisy v zmysle smernice 2015/1535. Akty obce Bukurešť teda nepodliehajú oznamovacej povinnosti podľa článku 5 tejto smernice.
106. To však tento problém úplne nevyrieši, keďže, ako som už uviedol, existujú pochybnosti o tom, či povinnosť získať povolenie na poskytovanie služieb, o aké ide vo veci samej, vyplýva výlučne z rozhodnutia č. 626/2017 alebo z článku 15 zákona č. 38/2003, ktorého je toto rozhodnutie len vykonávacím opatrením. Je preto dôvodné položiť si otázku, či tento zákon mal byť oznámený Komisii.
107. Podľa môjho názoru však odpoveď musí byť "nie". Článok 1 ods. 1 písm. e) smernice (EÚ) 2015/1535 vylučuje z pojmu "predpis o službách" - jedinej kategórie technických predpisov, ktoré tu môžu prichádzať do úvahy - všetky predpisy, ktoré nie sú osobitne zamerané na služby informačnej spoločnosti. V článku 1 ods. 1 písm. e) druhom odseku sa stanovuje, že predpisy sú špecificky zamerané na takéto služby, ak je ich špecifickým cieľom a predmetom výslovná a cielená regulácia takýchto služieb. Na druhej strane pravidlá, ktoré ich ovplyvňujú len implicitne alebo náhodne, sa nepovažujú za špecificky zamerané na tieto služby.
108. Je potrebné zdôrazniť, že zákon č. 38/2003 neobsahuje žiadnu zmienku o službách informačnej spoločnosti. Naopak, prehliada ich do takej miery, že dokonca vyžaduje, aby každý poskytovateľ dispečerských služieb taxislužby vlastnil frekvencie a rádiové zariadenia bez ohľadu na to, či pracuje rádiom alebo prostredníctvom prostriedkov informačných technológií. Je preto podľa môjho názoru zrejmé, že ak sa tento zákon vzťahuje na služby informačnej spoločnosti, ako to tvrdí obec Bukurešť, jeho predmetom nie je výslovná a cielená regulácia týchto služieb a dotýka sa ich len implicitne, pravdepodobne zo zotrvačnosti.
109. To sa dá navyše ľahko vysvetliť tým, že zákon č. 38/2003 pochádza z roku 2003, zatiaľ čo spoločnosť Uber, ktorá je priekopníkom v oblasti rezervácií dopravných služieb prostredníctvom smartfónu, bola založená až v roku 2009.
110. Článok 15 zákona č. 38/2003 preto nie je osobitne zameraný na služby informačnej spoločnosti v zmysle článku 1 ods. 1 písm. e) smernice (EÚ) 2015/1535.
111. V dôsledku toho treba na štvrtú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že rozhodnutie č. 626/2017 nepredstavuje technický predpis v zmysle článku 1 ods. 1 písm. f) smernice (EÚ) 2015/1535. Záver
112. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky položené Tribunalul București (Krajský súd, Bukurešť, Rumunsko) takto:

(1) Článok 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), v spojení s článkom 1 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, sa má vykladať v tom zmysle, že služba spočívajúca v tom, že cestujúci v taxislužbe majú prostredníctvom elektronickej aplikácie priamy kontakt s vodičmi taxislužby, predstavuje službu informačnej spoločnosti, ak táto služba nie je svojou podstatou spojená s taxislužbou, takže netvorí neoddeliteľnú súčasť taxislužby.

(2) Článok 4 smernice 2000/31 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa na poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti uplatňoval systém udeľovania povolení, ktorý sa vzťahuje na poskytovateľov ekonomicky rovnocenných služieb, ktoré nie sú službami informačnej spoločnosti.

Články 9 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu takéhoto systému udeľovania povolení, pokiaľ nespĺňa kritériá stanovené v týchto článkoch, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Povoľovacia schéma nie je v súlade s kritériami stanovenými v článku 10 smernice 2006/123, ak je udelenie povolenia podmienené požiadavkami, ktoré sú technologicky nevhodné pre zamýšľanú službu žiadateľa.

Článok 3 smernice 2000/31, článok 16 smernice 2006/123 a článok 56 ZFEÚ sa neuplatňujú v situácii poskytovateľa, ktorý chce poskytovať služby informačnej spoločnosti v členskom štáte, v ktorom je usadený.

(3) Hotărârea Consiliului General al Municipiului București nr. 626/2017 pentru modificarea și completarea Hotărârii Consiliului General al Municipiului București nr. 178/2008 privind aprobarea Regulamentului-cadru, a Caietului de sarcini și a contractului de atribuire în gestiune delegată pentru organizarea și executarea serviciului public de transport local în regim de taxi (Rozhodnutie Mestskej rady Bukurešti č. 626/2017 z 19. decembra 2017, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 178/2008 z 21. apríla 2008, ktorým sa schvaľuje rámcové nariadenie, zmluvnú dokumentáciu a koncesnú zmluvu na prenesené riadenie organizácie a poskytovania miestnych verejných služieb taxislužby) nepredstavuje technický predpis v zmysle článku 1 ods. 1 písm. f) smernice (EÚ) 2015/1535.

1 Jazyk originálu: francúzština.

2 Rozsudok z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C-434/15, EU:C:2017:981).

3 V súvislosti s podobnou pochybnosťou pozri rozsudok z 19. decembra 2019, Airbnb Ireland (C-390/18, EU:C:2019:1112, body 28 až 31), a moje stanovisko v tejto veci (C-390/18, EU:C:2019:336, body 93 až 99).

4 Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1.

5 Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 05/004, s. 23), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 217, s. 18; Mim. vyd. 05/004, s. 23).

6 Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36.

7 Ú. v. EÚ L 241, 2015, s. 1.

8 Monitorul Oficial al României, časť I, č. 45, z 28. januára 2003.

9 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Airbnb Ireland (C-390/18, EU:C:2019:1112, bod 46).

10 Pozri v tomto zmysle aj rozsudok z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C-434/15, EU:C:2017:981, bod 35).

11 Rozsudok z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C-434/15, EU:C:2017:981, body 38 až 42).

12 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C-434/15, EU:C:2017:981, výrok).

13 Hoci Súdny dvor nepoužil pojem "nábor", pravdepodobne preto, aby sa vyhol sporu o pracovnoprávne postavenie vodičov spoločnosti Uber, slovo "výber" sa musí vykladať práve v tomto zmysle.

14 Rozsudok z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C-434/15, EU:C:2017:981, bod 39).

15 Obec Bukurešť vo svojich pripomienkach uvádza, že 1. februára 2018 spustila aplikácia Star Taxi nové služby, ktoré umožňujú platby bankovou kartou a stanovujú minimálne cestovné. Star Taxi App však toto tvrdenie dôrazne spochybnila vo svojej odpovedi na konkrétnu otázku položenú Súdnym dvorom v tejto veci. Ide teda o skutkovú otázku, ktorá nebola vo veci samej preukázaná. V každom prípade sa nezdá, že by tieto dodatočné služby mohli zmeniť celkové posúdenie činnosti spoločnosti Star Taxi App (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Airbnb Ireland (C-390/18, EU:C:2019:1112, body 58 až 64)).

16 Rozsudok z 20. decembra 2017 (C-434/15, EU:C:2017:981).

17 Ako Súdny dvor uviedol v bode 38 rozsudku z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C-434/15, EU:C:2017:981). 18 Pokiaľ ide o súvislosť medzi vytvorením ponuky služieb a výkonom kontroly nad týmito službami, pozri tiež moje stanovisko vo veci Airbnb Ireland (C-390/18, EU:C:2019:336, body 64 a 65).

18 Pokiaľ ide o úplnejší opis fungovania spoločnosti Uber, odkazujem na svoje stanovisko vo veci Asociación Profesional Elite Taxi (C-434/15, EU:C:2017:364).

19 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Airbnb Ireland (C-390/18, EU:C:2019:1112, bod 55), a moje stanovisko v tejto veci (C-390/18, EU:C:2019:336, body 57 až 59).

20 Rozsudok z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C-434/15, EU:C:2017:981).

21 Rozsudok z 20. decembra 2017 (C-434/15, EU:C:2017:981).

22 Pozri tiež článok 1 ods. 2 smernice 2000/31, podľa ktorého "[táto] smernica aproximuje v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľa stanoveného v odseku 1 určité vnútroštátne ustanovenia o službách informačnej spoločnosti, ktoré sa týkajú vnútorného trhu, usadenia poskytovateľov služieb, obchodných komunikácií, elektronických zmlúv, zodpovednosti sprostredkovateľov, kódexov správania, mimosúdneho urovnávania sporov, súdnych žalôb a spolupráce medzi členskými štátmi".

23 To znamená, že okrem rádia sa v praxi využívajú prostriedky IT.

24 Pripomínam, že hoci podľa práva EÚ sú všetky systémy udeľovania povolení zakázané pre služby informačnej spoločnosti podľa článku 4 ods. 1 smernice 2000/31, takéto systémy sú za určitých podmienok povolené pre iné kategórie služieb v súlade s článkami 9 a 10 smernice 2006/123 alebo článkom 49 ZFEÚ.

25 Rozsudok z 20. decembra 2017 (C-434/15, EU:C:2017:981).

26 Rozsudok z 20. decembra 2017 (C-255/16, EU:C:2017:983).

27 Rozsudok z 20. decembra 2017, Falbert a i. (C-255/16, EU:C:2017:983, bod 35).

28 Teraz článok 1 ods. 1 písm. e) smernice 2015/1535.

29 Rozsudok z 20. decembra 2017, Falbert a i. (C-255/16, EU:C:2017:983, body 16 až 18).

30 Musím zdôrazniť, že v takomto prípade by vznikla aj otázka zákonnosti rozhodnutia č. 626/2017 podľa vnútroštátneho práva, keďže Legea nr. 365/2002 privind comerļul electronic (zákon č. 365/2002 o elektronickom obchode) zo 7. júna 2002 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 483, z 5. júla 2002), ktorým sa preberá smernica 2000/31 do rumunského práva, preberá v článku 4 ods. 1 zákaz stanovený v článku 4 ods. 1 tejto smernice.

31 Pozri body 18 a 19 tohto stanoviska.

32 Článok 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123.

33 Rozsudok z 15. októbra 2015, Grupo Itevelesa a i. (C-168/14, EU:C:2015:685, bod 46).

34 Rozsudok z 15. októbra 2015, Grupo Itevelesa a i. (C-168/14, EU:C:2015:685, bod 47).

35 Rozsudok z 15. októbra 2015, Grupo Itevelesa a i. (C-168/14, EU:C:2015:685, bod 49).

36 Pozri tiež moje stanovisko v spojených veciach Trijber a Harmsen (C-340/14 a C-341/14, EU:C:2015:505, body 27 a 28).

37 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Airbnb Ireland (C-390/18, EU:C:2019:1112, body 40 až 42).

38 Rozsudok z 30. januára 2018, X a Visser (C-360/15 a C-31/16, EU:C:2018:44, bod 3 výroku). Pozri tiež moje stanoviská v spojených veciach Trijber a Harmsen (C-340/14 a C-341/14, EU:C:2015:505, body 44 až 57) a v spojených veciach X a Visser (C-360/15 a C-31/16, EU:C:2017:397, bod 106 a nasledujúce).

39 Pojem "systém udeľovania povolení" je definovaný v článku 4 ods. 6 smernice 2006/123 ako "akýkoľvek postup, v rámci ktorého sa od poskytovateľa alebo príjemcu v skutočnosti vyžaduje, aby podnikol kroky s cieľom získať od príslušného orgánu formálne rozhodnutie alebo implicitné rozhodnutie týkajúce sa prístupu k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávania". Podľa môjho názoru niet pochýb o tom, že činnosť dispečingu taxislužby podlieha podľa rumunského práva režimu udeľovania povolení v zmysle tejto definície. Tento systém vychádza z článku 15 zákona č. 38/2003 a na úrovni obce Bukurešť bol zavedený rozhodnutím č. 178/2008, zmeneným rozhodnutím č. 626/2017.

40 Keďže sa v tomto prípade zaoberáme dopravnou službou, tento systém je vylúčený z rozsahu pôsobnosti smernice 2006/123.

41 Pozri najnovšie rozsudok z 13. decembra 2018, France Télévisions (C-298/17, EU:C:2018:1017, bod 30 a citovaná judikatúra).

42 Ú. v. EÚ C 127, 2006, s. 14.

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf;jsessionid=1B1ECA1D19F674B9B5A28F3FFB93686C?text=&docid=234921&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=27754592

3. decembra 2020 (*)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 56 ZFEÚ - Uplatniteľnosť - Čisto vnútorná situácia - Smernica 2000/31/ES - Článok 2 písm. a) - Pojem "služby informačnej spoločnosti" - Článok 3 ods. 2 a 4 - Článok 4 - Uplatniteľnosť - Smernica 2006/123/ES - Služby - Kapitoly III (Sloboda usadiť sa pre poskytovateľov služieb) a IV (Sloboda poskytovať služby) - Právo na voľný pohyb osôb) služieb) - Uplatniteľnosť - Články 9 a 10 - Smernica (EÚ) 2015/1535 - Článok 1 ods. 1 písm. e) a f) - Pojem "pravidlo o službách" - Pojem "technický predpis" - Článok 5 ods. 1 - Neoznámenie vopred - Vykonateľnosť - Činnosť spojenia osôb, ktoré chcú uskutočniť mestské jazdy, s oprávnenými taxikármi, prostredníctvom aplikácie pre smartfóny - Kvalifikácia - Vnútroštátna právna úprava, ktorá túto činnosť podmieňuje predchádzajúcim povolením)

Vo veci C-62/19,

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Tribunalul Bucureşti (Krajský súd v Bukurešti, Rumunsko) rozhodnutím zo 14. decembra 2018 a ktorý bol doručený Súdnemu dvoru 29. januára 2019, ktorý súvisí s konaním

Star Taxi App SRL

v

Unitatea Administrativ Teritorială Municipiul Bucureşti prin Primar General,

Consiliul General al Municipiului Bucureşti,

zainteresované strany:

IB,

Camera Naţională a Taximetriştilor din România,

D'Artex Star SRL,

Auto Cobălcescu SRL,

Cristaxi Service SRL,

SÚD (štvrtá komora),

v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia N. Piçarra, D. Šváby (spravodajca), S. Rodin a K. Jürimäe,

Generálny advokát: Szpunar,

Registrátor: Șereș, správca: R,

so zreteľom na písomný postup,

po zvážení pripomienok predložených v mene:

- Star Taxi App SRL, pôvodne C. Băcanu a následne G.C.A. Ioniţă, avocați,

- Unitatea Administrativ Teritorială Municipiul Bucureşti prin Primar General, prostredníctvom M. Teodorescu, konajúceho v zastúpení,

- holandskej vlády, ktorú zastupujú M. Bulterman a J. M. Hoogveld,

- Európskej komisie, v zastúpení S. L. Kaleda, L. Malferrari, L. Nicolae a Y. G. Marinova,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na zasadnutí 10. septembra 2020,

poskytuje tieto údaje

Rozsudok

1 Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 56 ZFEÚ, článku 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 05/006, s. 23), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 217, s. 1; Mim. vyd. 05/006, s. 23). 18) (ďalej len "smernica 98/34"), článku 2 písm. a), článku 3 ods. 2 a 4 a článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, s. 1), články 9, 10 a 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, s. 36) a napokon článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, s. 1).

2 Návrh bol podaný v konaní medzi spoločnosťou Star Taxi App SRL na jednej strane a Unitatea Administrativ Teritorială Municipiul București prin Primar General (Územná správna jednotka mesta Bukurešť, Rumunsko; (ďalej len "obec Bukurešť") a Consiliul General al Municipiului București (Generálna rada obce Bukurešť, Rumunsko) na strane druhej, pokiaľ ide o predpisy, podľa ktorých sa vyžaduje predchádzajúce povolenie na činnosť, ktorá sa vykonáva prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a spočíva v sprostredkovaní kontaktu osôb, ktoré chcú uskutočniť mestskú cestu, s oprávnenými taxikármi.

Právne pozadie

Právo Európskej únie

Smernica 98/34

3 Smernica (EÚ) 2015/1535 zrušila a nahradila smernicu 98/34 s účinnosťou od 7. októbra 2015 a odkazy na ňu sa teraz majú vykladať ako odkazy na smernicu (EÚ) 2015/1535 podľa článku 10 druhého pododseku tejto smernice.

4 Najmä článok 1 prvý odsek bod 2 smernice 98/34 bol v rovnakom znení nahradený článkom 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535.

Smernica 2000/31

5 Článok 2 písm. a) smernice 2000/31 definuje "služby informačnej spoločnosti" ako "služby v zmysle článku 1[ ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535]".

6 Článok 3 ods. 2 a 4 smernice 2000/31 znie takto:

'2. Členské štáty nesmú z dôvodov, ktoré patria do koordinovanej oblasti, obmedzovať slobodu poskytovať služby informačnej spoločnosti z iného členského štátu.

...

4. Členské štáty môžu prijať opatrenia na odchýlenie sa od odseku 2 v súvislosti s danou službou informačnej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:

(a) opatrenia sú:

(i) potrebné z jedného z týchto dôvodov:

- verejný poriadok, najmä predchádzanie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov vrátane ochrany maloletých a boja proti akémukoľvek podnecovaniu k nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboženstva alebo národnosti a porušovaniu ľudskej dôstojnosti jednotlivých osôb,

- ochranu verejného zdravia,

- verejnú bezpečnosť vrátane ochrany národnej bezpečnosti a obrany,

- ochranu spotrebiteľov vrátane investorov;

(ii) prijaté proti danej službe informačnej spoločnosti, ktorá poškodzuje ciele uvedené v bode i) alebo ktorá predstavuje vážne a závažné riziko poškodenia týchto cieľov;

(iii) primerané týmto cieľom;

(b) pred prijatím príslušných opatrení a bez toho, aby bolo dotknuté súdne konanie vrátane predbežného konania a úkonov vykonaných v rámci vyšetrovania trestného činu, členský štát:

- požiadal členský štát uvedený v odseku 1, aby prijal opatrenia, a tento členský štát takéto opatrenia neprijal alebo boli nedostatočné,

- oznámila Komisii a členskému štátu uvedenému v odseku 1 svoj zámer prijať takéto opatrenia.

7 Článok 4 tejto smernice stanovuje:

'1. Členské štáty zabezpečia, aby začatie a vykonávanie činnosti poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti nepodliehalo predchádzajúcemu povoleniu alebo akejkoľvek inej požiadavke s rovnocenným účinkom.

2. 2. Odsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté systémy udeľovania povolení, ktoré nie sú osobitne a výlučne zamerané na služby informačnej spoločnosti alebo na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné povolenia a individuálne licencie v oblasti telekomunikačných služieb [Ú. v. ES L 117, 1997, s. 15]. Smernica 2006/123

8 V odôvodnení 21 smernice 2006/123 sa uvádza:

"Dopravné služby vrátane mestskej dopravy, taxislužieb a sanitiek, ako aj prístavných služieb by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

9 Podľa článku 2 ods. 2 písm. d) tejto smernice sa táto smernica nevzťahuje na služby v oblasti dopravy vrátane prístavných služieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti hlavy V tretej časti Zmluvy o ES, ktorá je teraz hlavou VI tretej časti Zmluvy o FEÚ.

10 Článok 3 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

"Ak sú ustanovenia tejto smernice v rozpore s ustanovením iného aktu Spoločenstva, ktorý upravuje osobitné aspekty prístupu k činnostiam v oblasti služieb alebo ich vykonávania v osobitných odvetviach alebo pre osobitné povolania, má prednosť ustanovenie iného aktu Spoločenstva a uplatňuje sa na tieto osobitné odvetvia alebo povolania. Patria medzi ne:

(a) smernica 96/71/ES [Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/006, s. 23)];

(b) Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 [zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, s. 1; Mim. vyd. 05/007, s. 23)];

(c) smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania [Ú. v. ES L 298, s. 23];

(d) smernica 2005/36/ES [Európskeho parlamentu a Rady zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, s. 22)].

11 Článok 4 ods. 1 smernice 2006/123 definuje "službu" ako akúkoľvek samostatne zárobkovú hospodársku činnosť, ktorá sa zvyčajne poskytuje za odmenu, ako sa uvádza v článku 57 ZFEÚ.

12 Kapitola III tejto smernice s názvom "Sloboda usadiť sa pre poskytovateľov" obsahuje články 9 až 15. Článok 9 stanovuje:

'1. Členské štáty nepodmieňujú prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie systémom povolení, pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky:

(a) systém udeľovania povolení nediskriminuje príslušného poskytovateľa;

(b) potreba autorizačného systému je odôvodnená naliehavým dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu;

(c) sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť menej obmedzujúcim opatrením, najmä preto, že následná kontrola by sa uskutočnila príliš neskoro na to, aby bola skutočne účinná.

2. V správe uvedenej v článku 39 ods. 1 členské štáty uvedú svoje systémy povoľovania a zdôvodnia ich súlad s odsekom 1 tohto článku.
3. Tento oddiel sa nevzťahuje na tie aspekty systémov udeľovania povolení, ktoré sú priamo alebo nepriamo upravené inými nástrojmi Spoločenstva.

13 Podľa článku 10 ods. 1 a 2 smernice 2006/123:

'1. Povoľovacie systémy sa zakladajú na kritériách, ktoré vylučujú, aby príslušné orgány vykonávali svoju právomoc posudzovať svojvoľne.

2. Kritériá uvedené v odseku 1 sú:

(a) nediskriminačné;

(b) odôvodnené naliehavým dôvodom verejného záujmu;

(c) primerané tomuto cieľu verejného záujmu;

(d) jasné a jednoznačné;

(e) cieľ;

(f) vopred zverejnené;

(g) transparentné a prístupné.

14 Kapitola IV tejto smernice, týkajúca sa voľného pohybu služieb, obsahuje článok 16, ktorý stanovuje:

'1. Členské štáty rešpektujú právo poskytovateľov poskytovať služby v inom členskom štáte, než v ktorom sú usadení.

Členský štát, v ktorom sa služba poskytuje, zabezpečí na svojom území voľný prístup k činnosti v oblasti služieb a jej voľný výkon.

Členské štáty nepodmieňujú prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie na svojom území splnením akýchkoľvek požiadaviek, ktoré nerešpektujú tieto zásady:

(a) nediskriminácia: požiadavka nesmie byť priamo ani nepriamo diskriminačná vzhľadom na štátnu príslušnosť alebo v prípade právnických osôb vzhľadom na členský štát, v ktorom sú usadené;

(b) nevyhnutnosť: požiadavka musí byť odôvodnená z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia alebo ochrany životného prostredia;

(c) proporcionalita: požiadavka musí byť vhodná na dosiahnutie sledovaného cieľa a nesmie prekročiť rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné.

2. Členské štáty nesmú obmedziť slobodu poskytovania služieb v prípade poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte uložením niektorej z týchto požiadaviek:

(a) povinnosť poskytovateľa mať na svojom území prevádzkareň;

(b) povinnosť poskytovateľa získať povolenie od ich príslušných orgánov vrátane zápisu do registra alebo registrácie v profesijnom orgáne alebo združení na ich území, s výnimkou prípadov, keď to ustanovuje táto smernica alebo iné nástroje práva Spoločenstva;

(c) zákaz poskytovateľovi zriadiť na svojom území určitú formu alebo typ infraštruktúry vrátane kancelárie alebo komory, ktoré poskytovateľ potrebuje na poskytovanie predmetných služieb;

(d) uplatňovanie osobitných zmluvných dojednaní medzi poskytovateľom a príjemcom, ktoré bránia alebo obmedzujú poskytovanie služieb samostatne zárobkovo činnými osobami;

(e) povinnosť poskytovateľa mať doklad totožnosti vydaný jeho príslušnými orgánmi, ktorý je špecifický pre výkon činnosti v oblasti služieb;

(f) požiadavky, s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré ovplyvňujú používanie zariadení a materiálu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poskytovanej služby;

(g) obmedzenia slobody poskytovať služby uvedené v článku 19.

Smernica 2015/1535

15 Článok 1 ods. 1 písm. b), e) a f) smernice (EÚ) 2015/1535 stanovuje:

'1. Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto definície:

...

(b) "služba" je akákoľvek služba informačnej spoločnosti, t. j. akákoľvek služba, ktorá sa bežne poskytuje za odplatu, na diaľku, elektronickými prostriedkami a na individuálnu žiadosť príjemcu služieb.

Na účely tejto definície:

(i) "na diaľku" znamená, že služba sa poskytuje bez súčasnej prítomnosti strán;

(ii) "elektronickými prostriedkami" znamená, že služba je pôvodne odoslaná a prijatá v mieste určenia prostredníctvom elektronického zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a ukladanie údajov a je v plnom rozsahu prenášaná, prenášaná a prijímaná po drôte, rádiom, optickými prostriedkami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami;

(iii) "na individuálnu žiadosť príjemcu služieb" znamená, že služba sa poskytuje prostredníctvom prenosu údajov na individuálnu žiadosť.

...

(e) "pravidlo o službách" znamená požiadavku všeobecnej povahy týkajúcu sa začatia a vykonávania činností v oblasti služieb v zmysle písmena b), najmä ustanovenia týkajúce sa poskytovateľa služieb, služieb a príjemcu služieb, s výnimkou akýchkoľvek pravidiel, ktoré nie sú osobitne zamerané na služby vymedzené v tomto písmene.

Na účely tejto definície:

(i) predpis sa považuje za osobitne zameraný na služby informačnej spoločnosti, ak so zreteľom na jeho odôvodnenie a normatívnu časť je osobitným cieľom a predmetom všetkých alebo niektorých jeho jednotlivých ustanovení výslovná a cielená regulácia takýchto služieb;

(ii) pravidlo sa nepovažuje za osobitne zamerané na služby informačnej spoločnosti, ak má na tieto služby len nepriamy alebo náhodný vplyv;

(f) "technický predpis" znamená technické špecifikácie a iné požiadavky alebo pravidlá týkajúce sa služieb vrátane príslušných správnych predpisov, ktorých dodržiavanie je de jure alebo de facto povinné v prípade uvádzania na trh, poskytovania služby, usadenia sa prevádzkovateľa služby alebo používania v členskom štáte alebo jeho väčšej časti, ako aj zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia členských štátov, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v článku 7, zakazujúce výrobu, dovoz, uvádzanie na trh alebo používanie výrobku alebo zakazujúce poskytovanie alebo používanie služby alebo usadenie sa ako poskytovateľ služby.

...'

16 Článok 5 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice stanovuje:

"S výhradou článku 7 členské štáty bezodkladne oznámia Komisii každý návrh technického predpisu okrem prípadov, keď sa ním len transponuje úplné znenie medzinárodnej alebo európskej normy, pričom v takom prípade postačí informácia o príslušnej norme; takisto poskytnú Komisii vyhlásenie o dôvodoch, pre ktoré je prijatie takéhoto technického predpisu potrebné, ak tieto dôvody neboli jasne uvedené už v návrhu.

17 Podľa článku 10 druhého odseku tejto smernice:

"Odkazy na zrušenú smernicu [98/34] sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.

Rumunské právo

Zákon č. 38/2003

18 Článok 11 Legea nr. 38/2003 privind transportul în regim de taxi și în regim de închiriere (zákon č. 38/2003 o preprave taxislužbou a nájomnými vozidlami) z 20. januára 2003 (Monitorul Oficial al României, časť I, č. 45 z 28. januára 2003) v znení uplatniteľnom na skutkový stav vo veci samej stanovuje

'...

(j) dispečing taxislužby (ďalej len "dispečing") znamená činnosť súvisiacu s taxislužbou, ktorá spočíva v prijímaní objednávok zákazníkov telefonicky alebo iným spôsobom a ich odovzdávaní vodičovi taxislužby prostredníctvom obojsmernej vysielačky.

19 Článok 15 tohto zákona stanovuje:

"(1) Prevádzkovanie taxislužby môže na území, na ktoré sa vzťahuje povolenie, vykonávať len právnická osoba (ďalej len "rezervačné stredisko"), ktorá je držiteľom povolenia udeleného príslušným orgánom podľa tohto zákona.

(2) Oprávnenie na prevádzkovanie taxislužby možno získať predložením týchto dokladov:

(a) kópiu osvedčenia o registrácii vydaného obchodným registrom;

(b) čestné vyhlásenie prevádzkovateľa taxislužby alebo nájomnej dopravy, že rezervačné stredisko je vybavené potrebnými technickými prostriedkami, obojsmernou vysielačkou, zabezpečenou rádiovou frekvenciou, oprávneným personálom a potrebnými priestormi;

(c) kópiu osvedčenia rádiotelefonistu pre zamestnancov strediska objednávania taxislužby, ktoré vydal príslušný komunikačný orgán;

(d) kópiu povolenia na používanie rádiových frekvencií vydaného príslušným orgánom.

...

(5) Oprávnení dopravcovia poskytujúci taxislužbu využívajú rezervačné stredisko v súlade s týmto zákonom na základe dispečerskej zmluvy uzatvorenej s týmto strediskom za nediskriminačných podmienok.

(6) Dispečerské služby sú povinné pre všetky taxislužby oprávnených dopravcov, ktorí prevádzkujú taxislužbu v oblasti okrem oblastí, kde bolo vydaných menej ako 100 licencií na taxislužbu, kde je táto služba dobrovoľná.

...

(8) Zmluvy o prevádzkovaní taxislužby uzatvorené s oprávnenými dopravcami musia obsahovať podmienky, v ktorých sú stanovené povinnosti zmluvných strán dodržiavať pravidlá kvality a zákonnosti poskytovanej služby a dohodnuté ceny.

(9) Taxislužby obsluhované rezervačným centrom môžu poskytovať prepravné služby na základe paušálneho cestovného alebo tarifného rozpätia v závislosti od kategórie vozidla v súlade s dispečerskou zmluvou.

(10) Rezervačné stredisko dodá oprávneným dopravcom, ktorým poskytuje služby, obojsmernú vysielačku na inštaláciu do vozidiel taxislužby na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej za nediskriminačných podmienok.

Rozhodnutie č. 178/2008

20 V obci Bukurešť taxislužbu reguluje Hotărârea Consiliului General al Municipiului București nr. 178/2008 privind aprobarea Regulamentului cadru, a Caietului de sarcini și a contractului de atribuire în gestiune delegată pentru organizarea și executarea serviciului public de transport local în regim de taxi (Rozhodnutie Generálnej rady obce Bukurešť č. 178/2008, ktorým sa schvaľuje rámcové nariadenie, zmluvnú dokumentáciu a koncesnú zmluvu o prenesenom výkone správy v oblasti organizácie a poskytovania služieb miestnej verejnej taxislužby) z 21. apríla 2008 v znení rozhodnutia Generálnej rady obce Bukurešť č. 626/2017 z 19. decembra 2017 (ďalej len "rozhodnutie č. 178/2008").

21 Článok 3 ods. 1 prílohy 1 k rozhodnutiu č. 178/2008 stanovuje:

"Pojmy a termíny použité a definované v zákone č. 38/2003 majú v tomto nariadení rovnaký význam a na účely tohto rámcového nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

...

(i1) dispečing akýmkoľvek iným spôsobom: činnosť vykonávaná rezervačným strediskom, ktorému príslušný orgán udelil povolenie na prijímanie rezervácií od zákazníkov prostredníctvom IT aplikácie alebo rezervácií uskutočnených na webovej stránke oprávneného rezervačného strediska a ich odovzdávanie vodičom taxislužby prostredníctvom obojsmernej vysielačky.

(i2) IT aplikácia: softvér nainštalovaný a fungujúci na mobilnom alebo pevnom zariadení, ktorý patrí výlučne autorizovanému rezervačnému centru a nesie jeho názov.

...'

22 Článok 21 tejto prílohy znie takto:

"(1) V obci Bukurešť sú dispečerské služby povinné pre všetky taxislužby oprávnených dopravcov a môžu ich poskytovať len rezervačné strediská oprávnené príslušným povoľovacím orgánom obce Bukurešť za podmienok, ktoré zabezpečia, že zákazníci budú môcť požiadať o tieto služby telefonicky alebo inými prostriedkami, a to aj prostredníctvom aplikácií pripojených na internet, na ktorých musí byť uvedený názov rezervačného strediska uvedený v povolení na dispečing udelenom príslušným povoľovacím orgánom obce Bukurešť.

...

(31) Dispečerské služby sú povinné pre všetky vozidlá taxislužby oprávnených dopravcov, ktorí prevádzkujú taxislužbu v obci Bukurešť, a môžu ich poskytovať len rezervačné strediská, ktoré sú oprávnené príslušným povoľovacím orgánom obce Bukurešť, za podmienok, ktoré zabezpečia, že zákazníci budú môcť požiadať o tieto služby telefonicky alebo inými prostriedkami (IT aplikácie, rezervácie uskutočnené na webovej stránke rezervačného strediska) a postúpiť ich vodičom taxislužby prostredníctvom obojsmernej vysielačky.

23 Článok 41 ods. 21 tejto prílohy stanovuje:

"Pri výkone činnosti poskytovania taxislužby sú vodiči taxislužby okrem iného povinní zdržať sa používania telefónov alebo iných mobilných zariadení pri poskytovaní dopravnej služby.

24 Článok 59 bod 61 tej istej prílohy stanovuje:

"Nedodržanie povinností ustanovených v článku 21 ods. 31, ktoré sa vzťahujú na všetky porovnateľné činnosti bez ohľadu na spôsob a okolnosti ich vykonávania, v dôsledku čoho je neoprávnený vodič alebo oprávnený dopravca taxislužby kontaktovaný na prepravu osoby alebo skupiny osôb v obci Bukurešť, sa trestá pokutou od 4 500 do 5 000 [rumunských lei (RON) (približne 925 EUR a 1 025 EUR)].

Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

25 Star Taxi App je spoločnosť založená podľa rumunského práva so sídlom v Bukurešti, ktorá prevádzkuje rovnomennú aplikáciu pre smartfóny spájajúcu používateľov taxislužieb priamo s taxikármi.

26 Vnútroštátny súd opisuje fungovanie aplikácie, ktorú si možno bezplatne stiahnuť, takto.

27 Osoba, ktorá chce uskutočniť cestu do mesta, vyhľadá pomocou aplikácie a dostane zoznam dostupných taxikárov s piatimi alebo šiestimi typmi vozidiel s rôznymi sadzbami. Cestujúci si môže vybrať vodiča zo zoznamu na základe komentárov a hodnotení poskytnutých predchádzajúcimi cestujúcimi a má tiež možnosť nepokračovať v rezervácii. Aplikácia Star Taxi App však neposkytuje rezervácie taxikárom, ani nestanovuje výšku cestovného, ktoré sa platí priamo vodičovi na konci cesty.

28 Star Taxi App poskytuje túto službu tak, že uzatvára priame zmluvy o poskytovaní služieb s taxikármi oprávnenými poskytovať prepravu taxislužbou na profesionálnom základe. Týchto vodičov si nevyberá. Účelom týchto zmlúv je poskytnúť vodičom IT aplikáciu s názvom "STAR TAXI - driver", smartfón, na ktorom je táto aplikácia nainštalovaná, a SIM kartu vrátane obmedzeného množstva dát výmenou za mesačný predplatný poplatok. Okrem toho aplikácia Star Taxi nevykonáva žiadnu kontrolu nad kvalitou vozidiel alebo ich vodičov, ani nad správaním vodičov.

29 Dňa 19. decembra 2017 prijala Generálna rada obce Bukurešť rozhodnutie č. 626/2017 na základe zákona č. 38/2003.

30 V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že týmto rozhodnutím boli do článku 3 prílohy 1 rozhodnutia č. 178/2008 vložené body i1) a i2), čím sa definícia činnosti "dispečingu" podliehajúcej predchádzajúcemu povoleniu stanovenému zákonom č. 38/2003 rozšírila na činnosti rovnakého druhu vykonávané prostredníctvom aplikácie IT. Prostredníctvom zmeny článku 21 uvedenej prílohy sa rozhodnutím č. 626/2017 zaviedla aj povinnosť poskytovať dispečerské služby pre všetky taxislužby oprávnených dopravcov. V súlade s tým môžu takéto služby poskytovať len rezervačné strediská taxislužby, ktoré sú oprávnené príslušným orgánom, za podmienok, ktoré zabezpečujú, že zákazníci môžu o tieto služby požiadať telefonicky alebo inými prostriedkami vrátane aplikácií pripojených na internet. Tieto musia byť označené názvom rezervačného strediska, ktorý je uvedený v povolení na dispečing udelenom príslušným orgánom. Napokon sa tým istým rozhodnutím do rozhodnutia č. 178/2008 vložil článok 59 bod 61, ktorý stanovuje, že nesplnenie týchto povinností sa odteraz trestá pokutou od 4 500 do 5 000 RON (približne 925 až 1 025 eur).

31 Star Taxi App bola za porušenie týchto pravidiel uložená pokuta vo výške 4 500 RON (približne 925 EUR).

32 Star Taxi App sa však domnievala, že jej činnosť predstavuje službu informačnej spoločnosti, ktorá podľa článku 4 smernice 2000/31 nemôže podliehať predchádzajúcemu povoleniu alebo inej požiadavke s rovnocenným účinkom, a preto podala predchádzajúcu správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia č. 626/2017. Táto sťažnosť bola zamietnutá z dôvodu, že sporné nariadenia boli nevyhnutné z dôvodu značného počtu rezervácií uskutočnených u neoprávnených právnických osôb a že tieto nariadenia neporušujú slobodu poskytovania služieb elektronickými prostriedkami, keďže stanovujú rámec pre sprostredkovateľskú službu týkajúcu sa prepravy cestujúcich taxislužbou.

33 Star Taxi App následne podala žalobu o neplatnosť rozhodnutia č. 626/2017 na Tribunalul București (Krajský súd, Bukurešť, Rumunsko).

34 Vnútroštátny súd konštatuje, že služba, o ktorú ide v konaní, ktoré prejednáva, sa líši od služby, o ktorú ide vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C-434/15, EU:C:2017981), v ktorom, ako pripomína, Súdny dvor rozhodol, že sprostredkovateľská služba, ktorej účelom je spojiť prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a za odmenu neprofesionálnych vodičov využívajúcich vlastné vozidlo s osobami, ktoré chcú uskutočniť mestskú dopravu, sa má kvalifikovať ako "služba v oblasti dopravy" v zmysle článku 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123, a teda nepatrí do rozsahu pôsobnosti voľného pohybu služieb vo všeobecnosti, a konkrétne do rozsahu pôsobnosti smernice 2006/123 a smernice 2000/31. Na rozdiel od poskytovateľa služieb, o ktorého ide vo veci samej, Star Taxi App nevyberá neprofesionálnych vodičov vlastným vozidlom, ale uzatvára zmluvy o poskytovaní služieb s vodičmi oprávnenými poskytovať prepravu taxislužbou na profesionálnom základe, pričom neurčuje cenu za prepravu ani ju nevyberá od cestujúceho, ktorý ju platí priamo vodičovi, ani nevykonáva kontrolu nad kvalitou vozidiel alebo ich vodičov, ani nad správaním vodičov.

35 Vnútroštátny súd si však nie je istý, či služba poskytovaná spoločnosťou Star Taxi App má byť kvalifikovaná ako "služba informačnej spoločnosti", a ak áno, či je právna úprava, ktorá podmieňuje poskytovanie takejto služby predchádzajúcim povolením, zlučiteľná so smernicou 2000/31 a či musí byť pred prijatím oznámená Komisii v súlade s článkom 5 smernice 2015/1535.

36 Za týchto okolností Tribunalul București (Krajský súd v Bukurešti) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

"(1) [Majú sa ustanovenia článku 1 prvého odseku bodu 2 smernice 98/34 a článku 2 písm. a) smernice 2000/31], podľa ktorých je službou informačnej spoločnosti "služba, ktorá sa obvykle poskytuje za odplatu, na diaľku, elektronickými prostriedkami a na individuálnu žiadosť príjemcu služieb", vykladať v tom zmysle, že činnosť, akú vykonáva spoločnosť Star Taxi App SRL (konkrétne služba spočívajúca v priamom kontakte s cestujúcimi taxislužby, prostredníctvom elektronickej aplikácie s vodičmi taxislužby) treba považovať práve za službu informačnej spoločnosti a kolaboratívnej ekonomiky (pričom treba mať na pamäti, že Star Taxi App SRL nespĺňa kritériá, ktoré Súdny dvor Európskej únie posúdil ako dopravný podnik v bode 39 rozsudku [z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C-434/15, EU:C:2017:731, zatiaľ neuverejnený v Zbierke rozhodnutí)]:C:2017:981)] s odkazom na spoločnosť Uber)?

(2) V prípade, že [aplikácia prevádzkovaná] spoločnosťou Star Taxi App SRL sa má považovať za službu informačnej spoločnosti, majú ustanovenia článku 4 smernice [2000/31], článkov 9, 10 a 16 smernice [2006/123] a článku 56 ZFEÚ za následok uplatnenie zásady voľného pohybu služieb na činnosť vykonávanú spoločnosťou Star Taxi App SRL? V prípade kladnej odpovede na túto otázku, bránia tieto ustanovenia takej právnej úprave, aká je uvedená v [článku 3, článku 21 ods. 1 a 31, článku 41 ods. 21 a článku 59 bode 61 prílohy I rozhodnutia č. 178/2008]?

(3) V prípade, že sa smernica [2000/31] uplatňuje na službu poskytovanú spoločnosťou Star Taxi App SRL, sú obmedzenia slobody poskytovania služieb informačnej spoločnosti uložené členským štátom, ktoré podmieňujú poskytovanie takýchto služieb vlastníctvom povolenia alebo licencie, opatreniami [ktoré sa môžu odchýliť od článku 3 ods. 2 smernice podľa jej článku 3 ods. 4]?

(4) Bránia ustanovenia článku 5 smernice [2015/1535] tomu, aby sa bez predchádzajúceho oznámenia ... Komisii prijali nariadenia, ako sú [nariadenia uvedené v článku 3, článku 21 ods. 1 a 31, článku 41 ods. 21 a článku 59 bode 61 prílohy I rozhodnutia č. 178/2008]?

Konanie pred Súdnym dvorom

37 Po rozhodnutí rozhodnúť bez pojednávania z dôvodu zdravotných rizík spojených s pandémiou koronavírusu Súdny dvor zaslal zainteresovaným stranám uvedeným v článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie niekoľko otázok, na ktoré mali písomne odpovedať. Odpovede boli doručené od spoločnosti Star Taxi App a Komisie.

Otázky

Prvá otázka

38 Na úvod treba najprv uviesť, že vnútroštátny súd v prvej otázke odkazuje na článok 1 prvý odsek bod 2 smernice 98/34. Táto smernica však bola pred prijatím rozhodnutia č. 626/2017 zrušená a nahradená smernicou 2015/1535. Článok 10 druhý odsek tejto smernice stanovuje, že odkazy na smernicu 98/34 sa považujú za odkazy na smernicu 2015/1535. Na účely tejto otázky je preto potrebné odkázať na článok 1 ods. 1 písm. b) posledne uvedenej smernice.

39 Po druhé sa vnútroštátny súd vo svojej otázke obmedzuje na konštatovanie, že činnosť, o ktorú ide vo veci samej, je službou, ktorá spočíva v priamom spojení cestujúcich taxislužbou prostredníctvom elektronickej aplikácie s taxikármi, ktorá však napriek tomu nespĺňa kritériá, ktoré Súdny dvor určil v bode 39 rozsudku z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C-434/15, EU:C:2017:981).

40 Ako je však uvedené v bodoch 26 až 28 a 34 tohto rozsudku, Súdny dvor v uznesení o nariadení prejudiciálneho konania podrobnejšie uvádza organizáciu predmetnej činnosti. V konaní vo veci samej ide v skutočnosti o sprostredkovateľskú službu poskytovanú prostredníctvom aplikácie pre smartfóny, ktorá sprostredkúva kontakt osôb, ktoré si želajú vziať taxík, s oprávnenými taxikármi. Ďalej uvádza, že vodiči musia za používanie aplikácie platiť mesačný predplatný poplatok, ale že poskytovateľ služby im priamo neposkytuje rezervácie ani neurčuje cenu za jazdu a nevystupuje ako sprostredkovateľ platby. Túto informáciu je teda potrebné v plnej miere zohľadniť pri odpovedi na prvú otázku.

41 Prvú otázku je teda potrebné chápať tak, že sa v podstate pýta, či sa článok 2 písm. a) smernice 2000/31, ktorý odkazuje na článok 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535, má vykladať v tom zmysle, že sprostredkovateľská služba, ktorá spočíva v tom, že osoby, ktoré chcú uskutočniť mestské cesty, sa prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a za odplatu skontaktujú s oprávnenými vodičmi taxislužby, na účely ktorých poskytovateľ služby uzavrel s týmito vodičmi zmluvy o poskytovaní služieb, za zaplatenie mesačného predplatného, ale neposkytuje im rezervácie, neurčuje cestovné za jazdu ani ho neinkasuje od cestujúcich, ktorí ho platia priamo vodičovi taxislužby, a nevykonáva žiadnu kontrolu nad kvalitou vozidiel a ich vodičov, ani nad správaním vodičov, predstavuje "službu informačnej spoločnosti" v zmysle týchto ustanovení.

42 Podľa článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535 je "služba informačnej spoločnosti" "akákoľvek služba, ktorá sa bežne poskytuje za odplatu, na diaľku, elektronickými prostriedkami a na individuálnu žiadosť príjemcu služieb".

43 Treba konštatovať - a to nespochybňuje žiaden z účastníkov konania ani žiadna z ostatných zainteresovaných strán zúčastnených na tomto konaní - že sprostredkovateľská činnosť, o ktorú ide vo veci samej, spadá pod pojem "služba" v zmysle článkov 56 a 57 ZFEÚ.

44 Okrem toho je na jednej strane zrejmé, že takáto sprostredkovateľská služba spĺňa prvú podmienku stanovenú v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535, a to, že sa poskytuje za odplatu (pozri analogicky rozsudok z 19. decembra 2019, Airbnb Ireland, C-390/18, EU:C:2019:1112, bod 46).

45 V tomto ohľade nie je rozhodujúce, že takáto služba je poskytovaná bezplatne osobe, ktorá chce uskutočniť alebo uskutočňuje mestskú prepravu, ak je dôvodom na uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb medzi poskytovateľom služieb a jednotlivým oprávneným vodičom taxislužby, na základe ktorej vodič platí mesačný predplatný poplatok. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že odplata za službu poskytovanú poskytovateľom služieb v rámci jeho hospodárskej činnosti nevyžaduje, aby za túto službu platili všetky osoby, pre ktoré sa vykonáva (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. septembra 2016, Mc Fadden, C-484/14, EU:C:2016:689, bod 41, a zo 4. mája 2017, Vanderborght, C-339/15, EU:C:2017:335, bod 36).

46 Ďalej, pokiaľ sa osoba, ktorá chce uskutočniť mestskú prepravu, a oprávnený vodič taxislužby dostanú do kontaktu prostredníctvom elektronickej platformy bez toho, aby bol súčasne prítomný poskytovateľ sprostredkovateľskej služby na jednej strane alebo zamýšľajúci cestujúci alebo vodič na strane druhej, treba túto službu považovať za poskytnutú elektronicky a na diaľku (pozri analogicky rozsudok z 19. decembra 2019, Airbnb Ireland, C-390/18, EU:C:2019:38):C:2019:1112, bod 47), na účely druhej a tretej podmienky stanovených v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535.

47 Napokon taká služba, o akú ide vo veci samej, je v zmysle štvrtej podmienky stanovenej v tomto ustanovení poskytovaná na individuálnu žiadosť príjemcov služby, keďže zahŕňa súčasne žiadosť osoby, ktorá chce uskutočniť mestskú prepravu, podanú prostredníctvom softvérovej aplikácie Star Taxi a pripojenie oprávneného vodiča taxislužby k tejto aplikácii s uvedením, že je k dispozícii.

48 Takáto služba preto spĺňa štyri kumulatívne podmienky stanovené v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535, a preto v zásade predstavuje "službu informačnej spoločnosti" v zmysle smernice 2000/31.

49 Ako však vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, hoci sprostredkovateľská služba, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky, v zásade predstavuje službu odlišnú od následnej služby, ku ktorej sa vzťahuje, v prejednávanej veci dopravnej služby, a preto musí byť kvalifikovaná ako "služba informačnej spoločnosti", nemôže to tak byť v prípade, ak sa ukáže, že táto sprostredkovateľská služba tvorí neoddeliteľnú súčasť celkovej služby, ktorej hlavnou zložkou je služba spadajúca pod inú právnu kvalifikáciu (rozsudok z 19. decembra 2019, Airbnb Ireland, C-390/18, EU:C:2019:389):C:2019:1112, bod 50 a citovaná judikatúra).

50 V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že ak poskytovateľ sprostredkovateľskej služby ponúka služby mestskej dopravy, ktoré sprístupňuje najmä prostredníctvom softvérových nástrojov a ktorých všeobecnú prevádzku organizuje v prospech osôb, ktoré chcú túto ponuku prijať, poskytovaná sprostredkovateľská služba sa musí považovať za neoddeliteľnú súčasť celkovej služby, ktorej hlavnou zložkou je dopravná služba, a teda treba kvalifikovať nie ako "službu informačnej spoločnosti" v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2000/31, ktorý odkazuje na článok 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535, ale ako "službu v oblasti dopravy" v zmysle článku 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123, na ktorú sa smernica 2000/31, smernica 2006/123 a článok 56 ZFEÚ nevzťahujú (rozsudok z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi, C-434/15, EU:C:2017:715):C:2017:981, body 38 až 44).

51 Na rozdiel od tvrdenia obce Bukurešť však takú sprostredkovateľskú službu, o akú ide vo veci samej, nemožno vzhľadom na jej vlastnosti kvalifikovať ako "službu v oblasti dopravy".

52 Po prvé, z uznesenia o nariadení prejudiciálneho konania vyplýva, že na rozdiel od sprostredkovateľskej služby, o ktorú ide vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C-434/15, EU:C:2017:35):981), ktorá ponúkala a sprístupňovala služby mestskej dopravy prevádzkované neprofesionálnymi vodičmi, ktorí predtým na trhu absentovali, sa služba dotknutá vo veci samej obmedzuje, ako uviedol generálny advokát v bode 49 svojich návrhov, na sprostredkovanie kontaktu osôb, ktoré chcú uskutočniť mestskú dopravu, výlučne s oprávnenými vodičmi taxislužby, ktorí už túto činnosť vykonávajú a pre ktorých je sprostredkovateľská služba len jedným z viacerých spôsobov získavania zákazníkov, a navyše nie jedným zo spôsobov, ktorý sú povinní akýmkoľvek spôsobom využívať.

53 Po druhé, takúto sprostredkovateľskú službu nemožno považovať za organizovanie všeobecnej prevádzky následne poskytovanej služby mestskej dopravy, keďže poskytovateľ služby nevyberá vodičov taxislužby, neurčuje ani neprijíma cestovné za cestu, ani nevykonáva kontrolu nad kvalitou vozidiel a ich vodičov alebo nad správaním vodičov.

54 Z toho vyplýva, že sprostredkovateľskú službu, akou je služba poskytovaná spoločnosťou Star Taxi App, nemožno považovať za neoddeliteľnú súčasť celkovej služby, ktorej hlavnou zložkou je dopravná služba, a preto ju treba kvalifikovať ako "službu informačnej spoločnosti" v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2000/31.

55 Vzhľadom na uvedené treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 2 písm. a) smernice 2000/31, ktorý odkazuje na článok 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535, sa má vykladať v tom zmysle, že sprostredkovateľská služba, ktorá spočíva v tom, že osoby, ktoré chcú uskutočniť mestské cesty, sa prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a za odplatu skontaktujú s oprávnenými vodičmi taxislužby, na účely ktorej poskytovateľ služby uzavrel s týmito vodičmi zmluvy o poskytovaní služieb, za zaplatenie mesačného predplatného, ale neposkytuje im rezervácie, neurčuje cestovné za cestu ani ho nevyberá od cestujúcich, ktorí ho platia priamo vodičovi taxislužby, a nevykonáva žiadnu kontrolu nad kvalitou vozidiel alebo ich vodičov, ani nad správaním vodičov, predstavuje "službu informačnej spoločnosti" v zmysle týchto ustanovení.

Štvrtá otázka

56 Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či článok 5 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/1535 bráni prijatiu takých nariadení, o aké ide vo veci samej, v prejednávanej veci nariadení uvedených v článku 3, článku 21 ods. 1 a 31, článku 41 ods. 21 a článku 59 bode 61 prílohy I rozhodnutia č. 178/2008, bez predchádzajúceho oznámenia Komisii.

57 Treba uviesť, že článok 5 ods. 1 smernice 2015/1535 stanovuje, že členské štáty musia v zásade bezodkladne oznámiť Komisii každý návrh "technického predpisu" v zmysle článku 1 ods. 1 písm. f) tejto smernice a že v súlade s ustálenou judikatúrou nesplnenie povinnosti členského štátu oznámiť takýto návrh predpis vopred spôsobuje, že "technický predpis" je voči jednotlivcom nevykonateľný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 1996, CIA Security International, C-194/94, EU:C:1996:172, body 49 a 50), či už v trestnom konaní (pozri najmä rozsudok zo 4. februára 2016, Ince, C-336/14, EU:C:2016:72, bod 84), alebo v konaní medzi jednotlivcami (pozri najmä rozsudok z 27. októbra 2016, James Elliott Construction, C-613/14, EU:C:2016:821, bod 64 a citovanú judikatúru).

58 Povinnosť vopred oznámiť návrh sa teda uplatňuje len vtedy, ak ide o technický predpis v zmysle článku 1 ods. 1 písm. f) tejto smernice.

59 V dôsledku toho sa má mať za to, že vnútroštátny súd sa svojou štvrtou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 1 písm. f) smernice (EÚ) 2015/1535 vykladať v tom zmysle, že právna úprava miestneho orgánu, ktorá umožňuje poskytovanie sprostredkovateľskej služby, ktorej účelom je sprostredkovať osobám, ktoré chcú uskutočniť mestskú dopravu, kontakt prostredníctvom aplikácie smartfónu a za odmenu s oprávnenými vodičmi taxislužby, je v rozpore s touto smernicou, a ktorá je kvalifikovaná ako "služba informačnej spoločnosti" v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535, podmienená získaním predchádzajúceho povolenia, ktoré sa už uplatňuje na iných poskytovateľov služieb rezervácie taxislužby, predstavuje "technický predpis" v zmysle tohto ustanovenia, a ak áno, či sa má článok 5 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/1535 vykladať v tom zmysle, že neoznámenie návrhu tejto právnej úpravy Komisii vopred spôsobuje nevykonateľnosť tejto právnej úpravy.

60 Pokiaľ ide o klasifikáciu takýchto predpisov, z článku 1 ods. 1 písm. f) prvého pododseku smernice (EÚ) 2015/1535 vyplýva, že "technický predpis" znamená "technické špecifikácie a iné požiadavky alebo pravidlá týkajúce sa služieb vrátane príslušných administratívnych ustanovení, ktorých dodržiavanie je v prípade uvádzania na trh de iure alebo de facto povinné", poskytovania služby, usadenia sa prevádzkovateľa služby alebo používania v členskom štáte alebo jeho väčšej časti, ako aj zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia členských štátov okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 7, ktoré zakazujú výrobu, dovoz, uvádzanie na trh alebo používanie výrobku alebo zakazujú poskytovanie alebo používanie služby alebo usadenie sa ako poskytovateľ služby".

61 Z toho vyplýva, že na to, aby bolo možné vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá sa týka služby informačnej spoločnosti, kvalifikovať ako "technický predpis", musí byť nielen kvalifikovaná ako "pravidlo o službách" v zmysle článku 1 ods. 1 písm. e) smernice (EÚ) 2015/1535, ale musí byť aj de iure alebo de facto povinná, okrem iného v prípade poskytovania predmetnej služby alebo jej používania v členskom štáte alebo v jeho väčšej časti.

62 Článok 1 ods. 1 písm. e) prvý pododsek tejto smernice definuje "pravidlo o službách" ako "požiadavku všeobecnej povahy týkajúcu sa začatia a vykonávania činností [súvisiacich so službami informačnej spoločnosti], najmä ustanovenia týkajúce sa poskytovateľa služieb, služieb a príjemcu služieb, s výnimkou akýchkoľvek pravidiel, ktoré nie sú osobitne zamerané na [služby informačnej spoločnosti]".

63 V druhom pododseku tohto ustanovenia sa uvádza, že na účely tejto definície sa "predpis považuje za osobitne zameraný na služby informačnej spoločnosti, ak so zreteľom na jeho odôvodnenie a normatívnu časť je osobitným cieľom a predmetom všetkých alebo niektorých jeho jednotlivých ustanovení výslovná a cielená regulácia takýchto služieb". Zároveň sa dodáva, že "predpis sa nepovažuje za osobitne zameraný na služby informačnej spoločnosti, ak má na tieto služby len implicitný alebo náhodný vplyv".

64 V prejednávanej veci z uznesenia o nariadení prejudiciálneho konania vyplýva, že rumunská právna úprava dotknutá vo veci samej, či už zákon č. 38/2003 alebo rozhodnutie č. 178/2008, neobsahuje žiaden odkaz na služby informačnej spoločnosti. Okrem toho článok 3, článok 21 ods. 1 a 31 a článok 41 ods. 21 prílohy I rozhodnutia č. 178/2008 sa vzťahujú bez rozdielu na všetky druhy dispečerských služieb, či už poskytovaných telefonicky alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ako je softvérová aplikácia.

65 Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bode 108 svojich návrhov, zákon č. 38/2003 vyžaduje, aby poskytovatelia dispečerských služieb, ktorí poskytujú služby prostredníctvom aplikácie pre smartfóny, rovnako ako všetci ostatní poskytovatelia dispečerských služieb, vlastnili zariadenia, v tomto prípade obojsmerné vysielačky, ktoré vzhľadom na technológiu používanú na poskytovanie služby neslúžia žiadnemu užitočnému účelu.

66 Keďže teda nie je špecificky zameraná na služby informačnej spoločnosti, nariadenia, o aké ide vo veci samej, sa takýchto služieb dotýkajú len implicitne alebo náhodne. Takýto predpis preto nemožno považovať za "predpis o službách" v zmysle článku 1 ods. 1 písm. e) smernice (EÚ) 2015/1535, a teda ani za "technický predpis" v zmysle článku 1 ods. 1 písm. f) tejto smernice.

67 Z toho vyplýva, že povinnosť vopred oznámiť Komisii návrhy "technických predpisov" stanovená v článku 5 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/1535 sa na takéto predpisy nevzťahuje, a teda že neoznámenie návrhu takejto povahy nemôže mať na základe tohto ustanovenia žiadne dôsledky, pokiaľ ide o vykonateľnosť zamýšľaných predpisov vo veci, o akú ide vo veci samej.

68 Vzhľadom na uvedené treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 1 písm. f) smernice 2015/1535 sa má vykladať v tom zmysle, že právna úprava miestneho orgánu, ktorá umožňuje poskytovanie sprostredkovateľskej služby, ktorej účelom je sprostredkovanie kontaktu medzi osobami, ktoré chcú uskutočniť mestské cesty, prostredníctvom aplikácie smartfónu a za odplatu, s oprávnenými taxikármi a ktorá je kvalifikovaná ako "služba informačnej spoločnosti" v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535, podlieha získaniu predchádzajúceho povolenia, ktoré sa už uplatňuje na iných poskytovateľov služieb rezervácie taxislužby, nepredstavuje "technický predpis" v zmysle uvedeného ustanovenia.

Druhá a tretia otázka

69 Svojou druhou a treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 ods. 2 a 4 a článok 4 smernice 2000/31, články 9, 10 a 16 smernice 2006/123, ako aj článok 56 ZFEÚ majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá umožňuje poskytovanie sprostredkovateľskej služby, ktorej účelom je sprostredkovanie kontaktu medzi osobami, ktoré chcú uskutočniť mestské cesty, prostredníctvom aplikácie smartfónu a za odplatu, s oprávnenými vodičmi taxislužby a ktorá je kvalifikovaná ako "služba informačnej spoločnosti" v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535, na ktorú odkazuje článok 2 písm. a) smernice 2000/31, podlieha získaniu predchádzajúceho povolenia, ktoré sa už vzťahuje na iných poskytovateľov služieb rezervácie taxislužby, pričom toto povolenie je podmienené okrem iného tým, že rezervácie sú vodičom oznamované obojsmerným rádiom.

70 Na úvod je potrebné uviesť, že spor vo veci samej sa vedie medzi spoločnosťou Star Taxi App, ktorá je založená podľa rumunského práva a má sídlo v Rumunsku, a dvoma rumunskými orgánmi verejnej moci, a to obcou Bukurešť a Generálnou radou obce Bukurešť, a teda že spor sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje na územie Rumunska.

71 Podľa ustálenej judikatúry sa ustanovenia Zmluvy o FEÚ o slobodnom poskytovaní služieb neuplatňujú na situáciu, ktorá je vo všetkých ohľadoch obmedzená na jeden členský štát (rozsudok z 15. novembra 2016, Ullens de Schooten, C-268/15. EU:C:2016:874, bod 47 a citovaná judikatúra).

72 Zo znenia článku 3 ods. 2 smernice 2000/31 tiež vyplýva, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na služby informačnej spoločnosti z iného členského štátu, pričom článok 3 ods. 4 stanovuje, že členské štáty môžu za podmienok v ňom stanovených prijať opatrenia odchyľujúce sa od tohto ustanovenia.

73 To isté platí pre článok 16 smernice 2006/123, ktorý sa nachádza v kapitole IV tejto smernice, týkajúcej sa voľného pohybu služieb, a ktorý sa vzťahuje len na služby poskytované v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom je poskytovateľ služieb usadený, na rozdiel od ustanovení kapitoly III tejto smernice, týkajúcich sa slobody usadiť sa poskytovateľov, konkrétne článkov 9 až 15 tejto smernice, ktoré sa vzťahujú aj na situáciu, v ktorej sú všetky relevantné prvky obmedzené na jeden členský štát (rozsudok z 22. septembra 2020, Cali Apartments a HX, C-724/18 a C-727/18, EU:C:2020:45):C:2020:743, bod 56 a citovaná judikatúra).

74 V dôsledku toho sa článok 56 ZFEÚ, článok 3 ods. 2 a 4 smernice 2000/31 a článok 16 smernice 2006/123 neuplatňujú na taký spor, o aký ide vo veci samej.

75 Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenia, na ktoré odkazuje vnútroštátny súd, konkrétne o článok 4 smernice 2000/31, z ktorého znenia ani kontextu nevyplýva, že by sa vzťahoval len na poskytovateľov informačných služieb usadených v inom členskom štáte (pozri analogicky rozsudok z 30. januára 2018, X a Visser, C-360/15 a C-31/16, EU:C:2018:407):C:2018:44, body 99 a 100), ako aj články 9 a 10 smernice 2006/123, ktoré sa, ako bolo uvedené v bode 73 vyššie, vzťahujú aj na čisto vnútorné situácie, treba konštatovať, že rôznym spôsobom stanovujú zásadu zákazu systémov udeľovania povolení. Za týchto okolností je potrebné určiť, ktoré z týchto ustanovení možno uplatniť na nariadenia, o aké ide vo veci samej.

76 Ako vyplýva z bodov 43 a 48 vyššie, sprostredkovateľská služba, o ktorú ide vo veci samej, je nielen "službou" v zmysle článku 57 ZFEÚ, a teda článku 4 ods. 1 smernice 2006/123, ale je aj "službou informačnej spoločnosti" v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2000/31, ktorý odkazuje na článok 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535.

77 Nariadenia členského štátu, ktoré upravujú takúto službu, preto môžu patriť do pôsobnosti smernice 2000/31, ako aj smernice 2006/123, pokiaľ z bodov 49 a 54 vyššie vyplýva, že táto služba nie je "službou v oblasti dopravy", ktorá je výslovne vylúčená z pôsobnosti smernice 2006/123 v článku 2 ods. 2 písm. d) v zmysle jej odôvodnenia 21.

78 Podľa článku 3 ods. 1 smernice 2006/123 sa však táto smernica neuplatňuje, ak sú jej ustanovenia v rozpore s ustanovením iného aktu Únie, ktorý upravuje osobitné aspekty prístupu k činnosti v oblasti služieb alebo jej výkonu v osobitných odvetviach alebo pre osobitné povolania (rozsudok z 19. decembra 2019, Airbnb Ireland, C-390/18, EU:C:2019:1112, bod 41).

79 Je preto dôležité určiť, či je potrebné prijať nariadenia, ktoré umožňujú poskytovanie sprostredkovateľskej služby, ktorej cieľom je sprostredkovať osobám, ktoré chcú uskutočniť mestskú dopravu, kontakt prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a za odmenu s oprávnenými vodičmi taxislužby a ktorá je klasifikovaná ako "služba informačnej spoločnosti" v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535, ktorá je uvedená v článku 2 písm. a) smernice 2000/31, pod podmienkou získania predchádzajúceho povolenia, ktoré sa už uplatňuje na iných poskytovateľov rezervačných služieb taxislužby, pričom toto povolenie je podmienené najmä tým, že rezervácie sú vodičom oznamované prostredníctvom obojsmerného rádia, patrí do pôsobnosti článku 4 smernice 2000/31, a ak áno, či je toto posledné ustanovenie v rozpore s článkami 9 a 10 smernice 2006/123.

80 Pokiaľ ide o uplatniteľnosť článku 4 smernice 2000/31, zo spoločného výkladu odsekov 1 a 2 tohto článku vyplýva, že hoci členské štáty nemôžu podmieňovať začatie a vykonávanie činnosti poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti predchádzajúcim povolením alebo inou požiadavkou s rovnocenným účinkom, zákaz obsiahnutý v tomto ustanovení sa však týka len tých nariadení členských štátov, ktoré sú osobitne a výlučne zamerané na "služby informačnej spoločnosti".

81 Z uznesenia o nariadení prejudiciálneho konania vyplýva, že hoci je nepochybné, že rozhodnutie č. 626/2017 sa týka najmä, ak nie výlučne, sprostredkovateľských služieb, ktorých cieľom je sprostredkovať osobám, ktoré chcú uskutočniť mestskú dopravu, kontakt prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a za odmenu s oprávnenými vodičmi taxislužby, nejde o nič viac, tým, že rozširuje rozsah pojmu "dispečing" definovaného v článku 3 prílohy 1 rozhodnutia č. 178/2008 tak, aby zahŕňal tento druh služby, než tým, že na túto službu informačnej spoločnosti rozširuje už existujúcu požiadavku predchádzajúceho povolenia, ktorá sa vzťahuje na činnosti rezervačných centier taxislužieb, ktoré nepatria medzi "služby informačnej spoločnosti".

82 Preto, ako uviedol generálny advokát v bode 69 svojich návrhov, takáto právna úprava, ktorá, ako poznamenáva vnútroštátny súd, má za následok, že Star Taxi App musí získať predchádzajúce povolenie na výkon svojej činnosti od príslušného orgánu, nepredstavuje vytvorenie nového systému predchádzajúceho povolenia osobitne a výlučne zameraného na službu informačnej spoločnosti.

83 Z toho vyplýva, že zákaz akéhokoľvek predchádzajúceho povolenia alebo inej požiadavky s rovnocenným účinkom stanovený v článku 4 ods. 1 smernice 2000/31 sa nevzťahuje na nariadenia, o aké ide vo veci samej.

84 Preto neexistuje možnosť rozporu medzi týmto ustanovením a článkami 9 a 10 smernice 2006/123, ktoré sú preto uplatniteľné na takéto nariadenia.

85 Je preto potrebné určiť, či sa tieto články majú vykladať v tom zmysle, že bránia takejto právnej úprave.

86 V tejto súvislosti z oddielu 1 kapitoly III smernice 2006/123 vyplýva, že súlad vnútroštátneho systému udeľovania povolení s požiadavkami stanovenými touto smernicou predpokladá najmä to, že takýto systém, ktorý svojou povahou obmedzuje slobodu poskytovania dotknutej služby, spĺňa podmienky stanovené v článku 9 ods. 1 tejto smernice, a to nediskriminačný charakter odôvodnený naliehavým dôvodom verejného záujmu, a primerané, ale aj to, že kritériá na udelenie povolení stanovených týmto systémom sú v súlade s článkom 10 ods. 2 tejto smernice, a to že sú nediskriminačné, odôvodnené naliehavým dôvodom verejného záujmu, primerané tomuto cieľu verejného záujmu, jasné a jednoznačné, objektívne, vopred zverejnené a transparentné a dostupné (rozsudok z 22. septembra 2020, Cali Apartments a HX, C-724/18 a C-727/18, EU:C:2020:743, bod 57).

87 Z toho vyplýva, že posúdenie súladu právnej úpravy členského štátu, ktorou sa zavádza takýto systém udeľovania povolení, s oboma článkami uvedenými v predchádzajúcom bode, ktoré stanovujú jasné, presné a bezpodmienečné povinnosti, ktoré im priznávajú priamy účinok, predpokladá, že je potrebné vykonať samostatné a po sebe nasledujúce posúdenia najprv samotnej zásady zavedenia tohto systému, a potom kritérií na udelenie povolení stanovených týmto systémom (rozsudok z 22. septembra 2020, Cali Apartments a HX, C-724/18 a C-727/18, EU:C:2020:731):C:2020:743, bod 58).

88 V tejto súvislosti treba konštatovať, že uznesenie o predložení veci poskytuje len málo informácií, ktoré by Súdnemu dvoru umožnili poskytnúť odpoveď, ktorá by bola užitočná pre vnútroštátny súd.

89 Tomuto súdu preto prináleží, aby s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti posúdil, či režim predchádzajúceho povolenia zavedený nariadeniami dotknutými vo veci samej skutočne spĺňa dva súbory požiadaviek uvedených v bodoch 86 a 87 vyššie (pozri analogicky rozsudok z 22. septembra 2020, Cali Apartments a HX, C-724/18 a C-727/18, EU:C:2020:743, bod 78).

90 Pokiaľ však ide o posúdenie opodstatnenosti kritérií, ktorými sa riadi výkon diskrečnej právomoci príslušných orgánov, treba konštatovať, ako uviedol generálny advokát v bodoch 99 a 100 svojich návrhov, že podmienenie udelenia povolenia na poskytovanie služby splnením technických požiadaviek, ktoré sú pre danú službu neprimerané, a ktoré preto spôsobujú neodôvodnené zaťaženie a náklady poskytovateľom služby, nemôže byť v súlade s článkom 10 ods. 2 smernice 2006/123.

91 Konkrétne to môže byť prípad, ktorý však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, povinnosti uloženej poskytovateľom sprostredkovateľskej služby, ktorej účelom je sprostredkovať osobám, ktoré chcú uskutočniť mestskú dopravu, kontakt prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a za odmenu s oprávnenými vodičmi taxislužby, pričom vodičom oznamujú rezervácie prostredníctvom obojsmerného rádia.

92 Takáto povinnosť, ktorá vyžaduje, aby poskytovateľ sprostredkovateľskej služby aj vodiči taxislužby mali takéto rádiové zariadenie, a zároveň vyžaduje, aby poskytovateľ sprostredkovateľskej služby mal k dispozícii osobitný personál, ktorý by vodičom oznamoval rezervácie, nielenže nemá žiadny užitočný účel, ale ani nijakú súvislosť s charakteristikami služby, ktorá sa úplne spolieha na technické možnosti smartfónov, ktoré umožňujú bez priameho ľudského zásahu určiť polohu vodičov taxislužby a ich potenciálnych zákazníkov a automaticky ich navzájom kontaktovať.

93 Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné na druhú a tretiu otázku odpovedať takto:

- Článok 56 ZFEÚ, článok 3 ods. 2 a 4 smernice 2000/31 a článok 16 smernice 2006/123 sa majú vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňujú na spor, v ktorom sa všetky relevantné prvky obmedzujú na jeden členský štát.

- Článok 4 smernice 2000/31 sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na právnu úpravu členského štátu, ktorá podmieňuje poskytovanie sprostredkovateľskej služby, ktorej účelom je sprostredkovať osobám, ktoré chcú uskutočniť mestskú dopravu, kontakt prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a za odplatu s oprávnenými vodičmi taxislužby a ktorá je kvalifikovaná ako "služba informačnej spoločnosti" v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2000/31, ktorý odkazuje na článok 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535, získaním predchádzajúceho povolenia, ktoré sa už vzťahuje na iných poskytovateľov služieb rezervácie taxislužby.

- Články 9 a 10 smernice 2006/123 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá umožňuje poskytovanie sprostredkovateľskej služby, ktorej cieľom je sprostredkovať osobám, ktoré chcú cestovať mestom, kontakt s oprávnenými taxikármi prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a za odmenu, pod podmienkou získania predchádzajúceho povolenia na vykonávanie svojej činnosti, ak podmienky na získanie tohto povolenia nespĺňajú požiadavky stanovené v uvedených článkoch, keďže okrem iného stanovujú technické požiadavky, ktoré sú neprimerané pre predmetnú službu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

Náklady

94 Keďže toto konanie je pre účastníkov konania vo veci samej krokom v konaní pred vnútroštátnym súdom, rozhodnutie o trovách konania prináleží tomuto súdu. Iné trovy konania, ako sú trovy konania týchto účastníkov konania, vzniknuté v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru, nie sú nahraditeľné.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1. Článok 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), ktorý odkazuje na článok 1 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, sa má vykladať v tom zmysle, že sprostredkovateľská služba, ktorá spočíva v sprostredkovaní kontaktu medzi osobami, ktoré chcú uskutočniť mestské cesty, prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a za odplatu s oprávnenými vodičmi taxislužby, na účely ktorých poskytovateľ služby uzavrel s týmito vodičmi zmluvy o poskytovaní služieb za mesačný predplatný poplatok, ale neposkytuje im rezervácie, neurčuje cestovné za cestu ani ho nevyberá od cestujúcich, ktorí ho platia priamo vodičovi taxislužby, a nevykonáva žiadnu kontrolu nad kvalitou vozidiel alebo ich vodičov, ani nad správaním vodičov, predstavuje "službu informačnej spoločnosti" v zmysle týchto ustanovení.
2. Článok 1 ods. 1 písm. f) smernice (EÚ) 2015/1535 sa má vykladať v tom zmysle, že právna úprava miestneho orgánu, ktorá umožňuje poskytovanie sprostredkovateľskej služby, ktorej účelom je sprostredkovať osobám, ktoré chcú cestovať mestom, kontakt prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a za odplatu s oprávnenými vodičmi taxislužby, a ktorá je klasifikovaná ako "služba informačnej spoločnosti" v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535, podlieha získaniu predchádzajúceho povolenia, ktoré sa už uplatňuje na iných poskytovateľov služieb rezervácie taxislužby, nepredstavuje "technický predpis" v zmysle uvedeného ustanovenia.
3. Článok 56 ZFEÚ, článok 3 ods. 2 a 4 smernice 2000/31 a článok 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu sa majú vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňujú na spor, v ktorom sa všetky relevantné prvky obmedzujú na jeden členský štát.

Článok 4 smernice 2000/31 sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na právnu úpravu členského štátu, ktorá podmieňuje poskytovanie sprostredkovateľskej služby, ktorej účelom je sprostredkovať osobám, ktoré chcú uskutočniť mestskú dopravu, kontakt prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a za odplatu s oprávnenými vodičmi taxislužby a ktorá je kvalifikovaná ako "služba informačnej spoločnosti" v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2000/31, ktorý odkazuje na článok 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535, získaním predchádzajúceho povolenia, ktoré sa už vzťahuje na iných poskytovateľov služieb rezervácie taxislužby.

Články 9 a 10 smernice 2006/123 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá umožňuje poskytovanie sprostredkovateľskej služby, ktorej cieľom je sprostredkovať osobám, ktoré chcú cestovať mestom, kontakt s oprávnenými taxikármi prostredníctvom aplikácie pre smartfóny a za odmenu, pod podmienkou získania predchádzajúceho povolenia na vykonávanie svojej činnosti, ak podmienky na získanie tohto povolenia nespĺňajú požiadavky stanovené v uvedených článkoch, keďže okrem iného stanovujú technické požiadavky, ktoré sú neprimerané pre predmetnú službu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.