Digitálne platformy v EÚ: Vysvetlenie právneho postavenia Airbnb

The classification of digital platforms has become a cornerstone legal issue in the twenties, particularly in sectors where traditional regulatory frameworks intersect with technological innovation. One of the most debated questions is whether platforms like Airbnb should be considered merely as "information society services" under Directive 2015/1535 or whether they should be subject to the national regulations governing real estate and hospitality services so to say they are end service providers. This distinction influences the obligations imposed on such platforms and the extent to which national authorities can regulate their operations.

Regulačný rámec EÚ

Directive 2015/1535 defines an "information society service" as one that is:

1. Poskytnuté za odmenu,
2. Na diaľku,
3. Elektronickými prostriedkami,
4. Na individuálnu žiadosť príjemcu.

Členské štáty EÚ vo všeobecnosti nemôžu ukladať svojvoľné obmedzenia takýchto služieb vrátane požiadavky na predchádzajúce povolenie alebo udelenie licencie poskytovateľom, okrem výnimočných prípadov, ktoré sa uskutočnia na základe osobitného postupu, ktorý zahŕňa oznámenie Európskej komisii.

Naopak, služby, ktoré nespadajú do tejto klasifikácie, ako napríklad prenájom nehnuteľností alebo pohostinské služby, môžu podliehať vnútroštátnym predpisom vrátane udeľovania licencií, zdaňovania a dodržiavania miestnych zákonov upravujúcich používanie nehnuteľností. Tieto požiadavky sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia.

Prípad Airbnb: právne preskúmanie (C-390/18)

V decembri 2019 sa touto otázkou zaoberal Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v rozsudku Airbnb Ireland UC proti AHTOP (Vec C-390/18). Prípad vznikol na základe námietky francúzskeho združenia cestovného ruchu AHTOP, ktoré tvrdilo, že Airbnb by malo podliehať vnútroštátnym predpisom platným pre realitné kancelárie.

The CJEU ruled in favor of Airbnb, concluding that its primary service is to provide an "information society service" rather than a real estate service. The Court reached this conclusion based on several key factors:

1. Airbnb funguje ako sprostredkovateľ medzi hostiteľmi a hosťami prostredníctvom digitálnej platformy.
2. Nestanovuje ceny prenájmu ani neurčuje konkrétne podmienky nájomných zmlúv. Nezúčastňuje sa na zložení konečného produktu. 
3. Nevlastní ani nespravuje nehnuteľnosti uvedené na svojej platforme.
4. Neposkytuje priamo pohostinské služby, ako je upratovanie, údržba alebo recepcia.
5. Nevyžaduje, aby hostitelia získali osobitné oprávnenie alebo kvalifikáciu nad rámec dodržiavania miestnych zákonov.

Based on these factors, the Court ruled that Airbnb's primary service is intermediation and it is distinct from the actual provision of rental accommodation and should be classified as an information society service. As a result, Airbnb benefits from the protections offered under Directive 2000/31 (e-Commerce Directive), which limits the ability of Member States to impose restrictive regulations without adhering to EU notification procedures.

Dôsledky pre digitálne platformy

The CJEU's ruling has significant implications for digital platforms operating in the accommodation and service sectors. Unlike Uber, which was classified as a transportation service, not recognised as ISS due to its involvement in price and product formation and its control over drivers and fares, Airbnb does not exert similar control over property owners and rental conditions nor Airbnb does not control prices. Therefore, it was recognized as an intermediary rather than a provider of real estate services.

Toto rozhodnutie však neplatí univerzálne pre všetky platformy. Klasifikácia závisí od špecifických kritérií, vrátane:

1. Či platforma vykonáva kontrolu nad poskytovateľmi služieb (napr. určuje ceny, diktuje podmienky alebo riadi prevádzku).
2. Či platforma priamo poskytuje základné služby nad rámec sprostredkovania kontaktov (napr. vlastníctvo majetku, ponuka dopravy alebo údržba prenájmu nehnuteľností).
3. Či poskytovatelia služieb (napr. hostitelia alebo vodiči) môžu fungovať nezávisle mimo platformy.
4. či sa poskytovateľ služieb snaží obísť platné právne predpisy (o udeľovaní licencií, registrácii atď.).

Súdny dvor rozhodol inak v iných prípadoch, ako napríklad v prípade spoločnosti Uber, kde sa zistilo, že spoločnosť zohráva podstatnú úlohu pri organizovaní a poskytovaní dopravných služieb. Podobne v prípade Aplikácia Star Taxi case, the CJEU examined a ride-hailing app's role and determined that it constitutes an information service or a transportation provider.

Thus, the legal classification of digital platforms is highly dependent on their operational model and level of control over service providers. The Airbnb case demonstrates that platforms functioning primarily as intermediaries, without setting prices or dictating key service conditions, can qualify as information society services under EU law. However, platforms that exert significant control over service provision - such as Uber - may be classified as service providers subject to stricter national regulations.