Uber a právo EÚ: Uber: informačná služba alebo poskytovateľ dopravy?

V rozvíjajúcom sa prostredí digitálnych platforiem sa objavila kľúčová otázka: Mali by sa služby ako Uber klasifikovať len ako "služby informačnej spoločnosti" podľa smernice 2015/1535, alebo ide o dopravné služby, ktoré podliehajú prísnejším predpisom? Toto rozlíšenie má významné dôsledky na fungovanie takýchto platforiem v Európskej únii.

Smernica 2015/1535 definuje "službu informačnej spoločnosti" ako službu, ktorá je:

1. Poskytnuté za odmenu,
2. Na diaľku,
3.  Elektronickými prostriedkami,
4. Na individuálnu žiadosť príjemcu.

Vo všeobecnosti platí, že členské štáty EÚ nesmú ukladať obmedzenia na tieto služby, napríklad vyžadovať predchádzajúce povolenie alebo licenciu, s výnimkou výnimočných okolností po osobitnom postupe, ktorý zahŕňa oznámenie Európskej komisii.

Naopak, dopravné služby sú z rozsahu pôsobnosti týchto smerníc vylúčené a podliehajú osobitným predpisom. Od poskytovateľov takýchto služieb sa môže vyžadovať získanie licencií, predchádzajúcich povolení a vodiči môžu potrebovať osobitné povolenia. Okrem toho môžu taxislužby podliehať požiadavkám, ako je vizuálna identifikácia, pevné ceny, taxametre a povinné zmluvné záväzky. Tieto predpisy sú určené vnútroštátnymi právnymi predpismi, keďže neexistuje jednotná legislatíva EÚ upravujúca osobnú dopravu.

Vzostup digitálnych platforiem, ako je Uber, ktoré umožňujú okamžitú rezerváciu osobnej dopravy, viedol k právnym diskusiám o ich klasifikácii. Sú to len sprostredkovatelia poskytujúci informačné služby, alebo sú to plnohodnotní poskytovatelia dopravy? Toto rozlíšenie je kľúčové, pretože v druhom prípade by podliehali komplexným predpisom o doprave, čím by sa vylúčila obhajoba, že sú výlučne poskytovateľmi informačných služieb.

Prípad Uber: Právne preskúmanie

V decembri 2017 sa touto otázkou zaoberal Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) vo veci *Asociación Profesional Elite Taxi proti Uber Systems Spain SL* (vec C-434/15). Vec sa sústredila na to, či sa služba spoločnosti Uber, ktorá spája neprofesionálnych vodičov využívajúcich vlastné vozidlá s cestujúcimi prostredníctvom aplikácie pre smartfóny, má klasifikovať ako služba informačnej spoločnosti alebo prepravná služba.

SDEÚ dospel k záveru, že služba spoločnosti Uber je viac ako len jednoduchá sprostredkovateľská služba. Súdny dvor uviedol, že spoločnosť Uber:

1.  Poskytuje aplikáciu pre smartfóny, ktorá je nepostrádateľná pre vodičov aj cestujúcich,
2. má rozhodujúci vplyv na podmienky, za ktorých vodiči poskytujú svoje služby,
3. Určuje maximálnu výšku cestovného,
4. Vykonáva kontrolu kvality vozidiel, vodičov a ich správania,

Na základe týchto faktorov Súdny dvor rozhodol, že sprostredkovateľská služba spoločnosti Uber je neoddeliteľnou súčasťou celkovej služby, ktorej hlavnou, primárnou zložkou je prepravná služba. V dôsledku toho spoločnosť Uber nemožno kvalifikovať ako službu informačnej spoločnosti, ale ako službu v oblasti dopravy. Táto klasifikácia podriaďuje spoločnosť Uber vnútroštátnym predpisom upravujúcim dopravné služby vrátane možných požiadaviek na povolenie a licenciu.

Je však dôležité nezovšeobecňovať toto rozhodnutie na všetky digitálne platformy. Klasifikácia platformy závisí od konkrétnych kritérií. SDEÚ rozhodol inak v iných prípadoch, napríklad v prípadoch týkajúcich sa AirBnB a Star Taxi, v ktorých boli platformy uznané skôr za sprostredkovateľov než za poskytovateľov služieb. 

Súdny dvor EÚ zistil, že platformy, ktoré nevykonávajú kontrolu nad cenami, správaním vodičov a podmienkami služieb - ako napríklad AirBnB, ktorá len uľahčuje krátkodobé prenájmy bez toho, aby diktovala podmienky - možno považovať za služby informačnej spoločnosti. Podobne vo veci Star Taxi súd uznal službu za sprostredkovateľa, pretože neukladala vodičom prevádzkové podmienky.

Dôsledky pre digitálne platformy

Rozhodnutie SDEÚ má významné dôsledky pre digitálne platformy pôsobiace v sektore dopravy. Platformy, ktoré podobne ako Uber vykonávajú podstatnú kontrolu nad dopravnými službami, môžu byť klasifikované ako poskytovatelia dopravných služieb, a nie len ako sprostredkovatelia. Táto klasifikácia na ne vzťahuje príslušné vnútroštátne predpisy, ktoré sa môžu v jednotlivých členských štátoch EÚ líšiť. Ako však ukazujú prípady ako AirBnB a Star Taxi, platformy, ktoré len uľahčujú spojenie medzi poskytovateľmi služieb a zákazníkmi bez toho, aby kontrolovali samotnú službu, môžu byť stále klasifikované ako sprostredkovatelia podľa práva EÚ.

Na záver možno konštatovať, že právna klasifikácia digitálnych platforiem v sektore dopravy závisí od stupňa kontroly, ktorú nad službou vykonávajú. Platformy, ktoré zohrávajú neoddeliteľnú úlohu pri organizovaní a riadení dopravných služieb, budú pravdepodobne klasifikované ako poskytovatelia dopravných služieb, čo na ne bude vzťahovať príslušné vnútroštátne predpisy. Toto právne prostredie si vyžaduje dôkladné zváženie zo strany digitálnych platforiem s cieľom zabezpečiť súlad s platnými právnymi predpismi.